Ten nechce toho, tomu sa nepáči tamten, a spoločne budú mať – Kotlebu.
Do volieb do VÚC nám ostáva niečo menej ako 400 dní. V roku 2013 znamenali práve VÚC voľby prvý šok pre Slovensko v podobe úspechu Kotlebu v Banskej Bystrici. Krajina tým zažíva návrat extrémistickej, fašizujúcej a neonacistickej politiky, skrytej za slovami o vonkajších a vnútorných nepriateľoch, o zlyhaní demokratických politík a o potrebe sa vysporiadať zo všetkými, ktorí nepatria do košiara ĽSNS.
Spolu s utečeneckou krízou a nenávistným slovníkom ĽSNS vyrástla až na parlamentnú stranu. Stranu, ktorú volia ľudia vraj na znak nespokojnosti s výsledkami strán, ktoré boli v parlamente od roku 1993. Sklamanie, ktoré sa ľahko pretaví do hľadania iných vinníkov. Raz sú to Rómovia, raz migranti, niekedy moslimovia a samozrejme vždy Židia.
Politický výtlak Kotlebu a ĽSNS bol a je tvorený aj ovzduším, ktoré sa vytvorilo pred voľbami v marci, pričom ústredným bodom boli hysterické a nevyberavé útoky strán, ktoré nakoniec skončili v opozícii. Útočili na všetkých ostatných účastníkov volieb, osobným a nevyberavým spôsobom. Bez vízie, čo bude po voľbách, bez schopnosti spolupráce. A v opozícii v tom pokračujú. Trasúcim či kričiacim hlasom, pre kameru a mediálny obraz, zo slovami plnými nenávisti a odsudzovania. Takéto ovzdušie najviac nahráva ale oveľa viac všetkým, čo svoju nenávisť nehrajú, ale majú ju hlboko v sebe.
A teraz sa tak budú chovať ďalej. SaS ďaleko v predstihu predstavila svojho kandidáta do VÚC. Kandidát SaS má byť protikandidátom Kotlebu. Napriek tomu, že jej predseda sa priznal k sondovaniu situácie u Kotlebu už v roku 2010. Napriek tomu, že ĽSNS aj SaS spoločne odmietajú sociálnu solidaritu (bez ohľadu že práve SaS ju má v názve). Napriek tomu, že sa Sulík netají tým, že má záujem o Kotlebových voličov. Alebo práve preto? Presne to vystihujú slová Juraja Marušiaka : „Spoločné majú videnie sveta, ktorý sa podľa nich delí na tých, čo si zaslúžia ľudskú dôstojnosť, rešpekt, tvoria idealizovanú a vykonštruovanú väčšinu, a na tých, ktorí si to nezaslúžia, akoby na to neboli dostatočne civilizovaní.“
Toto správanie prinieslo aj odozvu vo výzve Zastavme fašizmus (http://zastavmefasizmus.sk/) . Demokratické politické strany boli vyzvané, aby napriek rozdielnym názorom uprednostnili celospoločenský záujem nad straníckym a ujednotili sa spoločne za jedným stolom na jednom kandidátovi, ktorý Kotlebu porazí. Zo strany SaS k tejto výzve zazneli najmä slová o volebnom inžinierstve, strašením komunistami a ešte väčšími extrémistami ako je Kotleba, a ruka v ruke s Matovičom komentárom o tom, ako to nahráva Smeru. Signatári boli dokonca medzi riadkami obvinený z hlúposti, lebo vraj nevedia, čo robia. Nech to bol vedec, spisovateľ či humorista, aktivista či analytik. Či bežný občan.
Výzva Zastavme fašizmus ukázala rozdielne mentálne svety – ochotu spolupracovať, aj keď je to ťažké, a neochotu urobiť niečo, čo nie je len vo vlastnom záujme. Mám obavu, že tento prístup v Banskej Bystrici povedie len k posilneniu Kotlebu, a čoraz väčšej snahe SaS ho obehnúť sprava.
