Teplomilné leto už načisto, žiaľ, odchádza …
a jeho tklivá, vážnejšia príbuzná prichádza …
Dnes popoludní akýsi nebeský umelec
urobil si z oblohy veľké maliarske plátno …
Zobral do ľavej ruky obrovský široký štetec
a nakreslil farebné machule. Prečo? Nevedno?!
Možno preto, že práve prišla smutná jeseň …
a s ňou aj u nejedného z nás v duši istá tieseň,
že teplomilné leto už načisto, žiaľ, odchádza
a jeho tklivá, vážnejšia príbuzná prichádza.
To milované leto s nami už sa lúči a zdraví:
„Zbohom a dovidenia na budúci rok moji drahí,
stretneme sa o dákych deväť mesiacov.
Teraz inam, ďaleko, musím za svojou prácou.
Odo dnes jeseň o vás zaiste dobre sa postará.“
Žeby preto to úsilie nebeského maliara?!
Už aby bol koniec najbližšej nádejnej jari …
A my výskali od radosti, že sa nám opäť darí.
Hurá ! … Leto je už späť, je v našom chotári!
Len prosím, v tej ďalekej, vzdialenej krajine …
častejšie oddychuj, relaxuj veľa ráz a povinne,
aby si k nám vrátilo sa v dobručkej nálade
a sladučké sťa zabalené v značkovej čokoláde …
r. 2014
