„Ti dzecka porád mohli dojít na vred …“,
nuž a ja spýtal sa po tej zmienke vari hneď …
„Ti dzecka porád mohli dojít na vred …“,
nuž a ja spýtal sa po tej zmienke vari hneď,
keď išli sme v Mikulášskom sprievode,
od kostola k obecnému úradu spolu po ceste,
v chladný podvečer, v prvú decembrovú sobotu,
považujúc túto frázu za vskutku jedinečnú novotu:
„Čože, porád mohli dojít na čo?, na vred?!“
„Víš, bívali čase, ked v takej procesii každí čert
robių všelijaké nevšedňí, strašidelňí vjeci,
abi snad šecki neposušné smolinské dzeci,
z teho černého stvoreňá z rohama mjeli strach
a aspoň na Mikoųáša začali sa prevelice bát,
no a od samého zďeseňá tak silno vískali,
že až, u nás odjakživa sa tak ríče, že až rúkali,
lebo co si ja pamatám, tak sa u nás ríče,
že ked je ňegdo ohromňe vistrašení, že až pųače,
akorád tedi takí čovjek može dojít na vred …“,
a tak vďaka Mikulášskej akcii budem ododnes už vedieť
ďalšiu veľmi zaujímavú, namojdušu, pozoruhodnú frázu,
ktorá asi práve vo výskaní od strachu má svoju bázu …
02.12.2017 / 03.12.2017
Poznámka:
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.