To the end of love
*
Možno raz pochopíme,
aké hĺbky otvára v sebe.
Mátajú
zlo na šiji, na lampe
si ich prestriedajú celé
výčitky proti nebu.
A Ty
je večne k tomu
~
na konci nás dvoch,
nie dosť.
Dávame viac.
Dávame radosť.
Pasujeme sa
na vlastnú jednoduchosť.
Vo veršoch rinie
husle na priedom
zlom
*
Ak si trúfneš,
čo je krajšie ako Ty,
nebudú to náhody.
V mene zrkadiel,
keď sa rozviniem,
keď po nás ešte niečo zostane,
alebo lepšie padne…
~
Pri Tebe
sú všetky odpovede
vo farbe očí, stien.
Pôvab
túli sa najradšej
k rovnakej hádanke
Aj to je Tvoje
rozpustené,
tak jemné, milé…
Ako by si si vzal,
čo vždy smie
ruka viesť cez srdce.
*
Rám,
aj ten najmenší mikroboj,
nasadil prázdny priestor.
Opatrujeme ho,
ktorí sa modlíme
líce nad plecom
za najviac chýb
v závesoch s oddanosťou:
Navyše pokoj
*