Denník N

To the end of love

*

Možno raz pochopíme,
aké hĺbky otvára v sebe.

Mátajú
zlo na šiji, na lampe

si ich prestriedajú celé
výčitky proti nebu.

A Ty
je večne k tomu

~

na konci nás dvoch,
nie dosť.

Dávame viac.
Dávame radosť.

Pasujeme sa
na vlastnú jednoduchosť.

Vo veršoch rinie
husle na priedom

zlom

*

Ak si trúfneš,
čo je krajšie ako Ty,
nebudú to náhody.

V mene zrkadiel,

keď sa rozviniem,
keď po nás ešte niečo zostane,
alebo lepšie padne…

~

Pri Tebe
sú všetky odpovede
vo farbe očí, stien.

Pôvab
túli sa najradšej
k rovnakej hádanke

Aj to je Tvoje
rozpustené,
tak jemné, milé…

Ako by si si vzal,
čo vždy smie
ruka viesť cez srdce.

*

Rám,
aj ten najmenší mikroboj,
nasadil prázdny priestor.

Opatrujeme ho,
ktorí sa modlíme
líce nad plecom

za najviac chýb
v závesoch s oddanosťou:
Navyše pokoj

*

 

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.