To už si naozaj nikde/y nesadnem?
Komu patria lavičky…?
Narodila som sa v sedemdesiatych rokoch. Ako dieťa som sa často hrávala vonku pred panelákom, alebo sme s kamrátkami zabehli do parku. V lete sme posedávali na lavičkách a lízali zmrzlinu, pozorovali sme zaľúbené páriky sediace obďaleč a chichúňali sme sa. Parky boli plné detí, mamičiek, alebo sa tam len tak držiac sa za ruky prechádzali páriky starích ľudí. Keď nevládali, sadli si na lavičku a vychutnávali jeseň života. Pekný obraz však?
…. A teraz sa presuňme do súčastnosti.
som so svojim synom na našom sídlisku pred panelákom, ide na preliezky a ja sa rozhliadam kde by som si sadla a pozorovala aký je obratný a šikovný. Na lavičkách v tieni pospávajú bezdomovci, okolo nich sa povaľujú prázdne fľaše, kopa skla, premočené igelitky Billa, vyzuté topánky a šíri sa odtiaľ neskutočný smrad. Jedna jediná lavička je voľná, ale na priamom slnku, a tam je 100 stupňov.
tak som sa len tak prechádzala a postávala som, keď mi zrazu syn kričí z vrchu preliezky..“ Mamííí, prečo ten ujo kaká na lavičku?
keď som sa pozrela tým smerom, normálne ma natiahlo, to už na mňa bolo moc, nielenže si nemám kam sadnúť, ešte tie lavičky aj znečisťujú.
Zavolala som políciu, nech si s ním robia poriadok. „Pani a čo my s ním? Móžeme ho odviesť niekde mimo, ale on sa k večeru zas vráti“, ozvalo sa na druhej strane.
Nakoniec policajti prisli, bezdomovca vyprevadili zo sídliska preč, ale pravda je, že sa sem vracia pravidelne. Lavičky sú v katastrofálnom stave, ovracané, zalepené od tetrapakového vína, prosto na zaplakanie.
V parkoch a na námestí je to to isté v bledomodrom… Človek sa tadiaľ uż bojí prejsť, a ak, tak prechádza s hnusom. Zmizli páriky, zmizli decká čo si len tak bezstarostne užívajú prázdniny, zmizli starčekovia a starenky túliac sa k sebe na lavičkách, lebo treba uvoľniť miesto „slabým, nevládnym, chorím, opitým, smradľavým….“
Prišla som o všetky ilúzie, aj o to, že si ešte raz sadnem na čistú lavičku a nebudem obklopená smradom a hnusom.
….a prišla som aj o poslednú dôveru, že táto spoločnosť s tým niečo urobí.
Toť obraz dnešnej doby!
P.S a teraz vysveľujte 5 ročnému dieťaťu prečo je to tak:-)
