Trampoty

Chlapča sedí na čalúnenej stoličke a hompáľa nohami, raz jednou, potom druhou a občas oboma naraz. Anka stojí v rohu kuchyne a potichu ho pozoruje, odkedy sa objavil vo dverách, je protivný. Dokonca by sa dalo povedať, že poriadne, akoby to ani nebol Jakub.

Nepochopiteľné, cíti sa akosi zvláštne, ako matka by mala rozumieť vlastnému dieťaťu. Mala, nemala, nie vždy ide všetko podľa plánov, ona bola vzorné dieťa a z času na čas sa z nej mama išla zblázniť, teda aspoň podľa jej slov. Anka si z tých rokov veľa nepamätá, bola ešte dieťa, jej spomienky sa viažu k iným udalostiam, deti majú svoje starosti.

Aj u nich to dnes vyzerá zaujímavo, Kubo sedí pri stole, pred sebou má tanier plný jedla. Jedna ruka sa pohráva s lyžicou, druhá mu podopiera hlavu. Podľa všetkého ju má poriadne ťažkú, typická krčmová póza. Anka znervóznie, premáha sa, radšej sa na chvíľu vytratí. V izbe si sadne na sedačku a pripravuje bielizeň na žehlenie. Popri tom premýšľa, myšlienok je veľa, nevyzná sa v nich, sú akési neučesané. Chvíľku rozmýšľa nad Jakubom, potom sa ocitne v spomienkach na detstvo a napokon sa vráti do súčasnosti, matky to majú skutočne ťažké. Presne, nevie sa správne rozhodnúť, možno aj vie, ale bude to skutočne správne? Čo keď má nejaké starosti v škole?

Kôpka ponožiek jej postupne mizne pod rukami, posledný pár uloží do skrinky v detskej izbe. Tichým krokom prejde do kuchyne, rovnaký obrázok, dokonca aj tanier je úplne plný. Chce sa jej niečo povedať, nie, to určite nie, skôr kričať. Popri iných starostiach pripravila chutný obed a on takto, prple sa v tom už poriadne dlho. Anka sa oprie o kuchynskú linku, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchne, potrebuje sa upokojiť. Už je to lepšie, hlboké dýchanie robí s človekom skutočné divy.

Podíde k stolu, pozerá na syna a na tanier plný studeného jedla. „Zohrejem ti to?“ spýta sa láskavým hlasom. Ticho, len záporný pohyb hlavy. Anka pochopí, je za tým niečo viac, odsunie si vedľajšiu stoličku a posadí sa, dnes to bude na dlhší rozhovor.