Uznávaný ekonóm si nevie obhájiť svoje životné dielo
Richard Sulík naďalej zavádza verejnosť, že jeho slávna reforma daní a odvodov nie je deficitná.
Už viac ako mesiac čakám na vysvetlenia od autorov reformy „Odvodový bonus III“. Mali možnosť si to upratať aj v tichosti súkromnej komunikácie, ani dva týždne im žiaľ nestačili, tak som teda všetko zverejnil. Nepomohlo, opäť nevysvetlili nič. Dôvod je jednoduchý, tentokrát sa to nedá len tak uhrať na súboj rôznych názorov, čísla totiž nepustia.
Sulík pomaly prichádza o možnosť priznať si chybu so cťou, čím upriamuje pozornosť aj na nelichotivé črty svojej osobnosti. Na vlastnej stránke sa vyhlasuje za „uznávaného ekonóma“, vo vlastnej knižke mu nepríde trápne si po sebe pomenovať finančný model (s miliardovou chybou). Keď však treba obhajovať metodiku kalkulácie v „Sulíkovom modeli“, uhýba a schováva sa ako Gloch, za žiadnu cenu nedovolí aby sme mu zobrali jeho milášika.
Vraj čaká na „aktuálne čísla za rok 2016“. Smiešna výhovorka, odvodový bonus III, hoci vyšiel iba minulý rok, bol vypočítaný na základe roku 2014. Navyše chyby na ktoré upozorňujem nespočívajú v aktuálnosti použitých čísiel, ale v ich metodicky nekorektnom znásilnení.
Keďže sa Sulík neštíti ignorovať jednoduchšie chyby s miliardovým dopadom, nemá teraz cenu riešiť čokoľvek zložitejšie. Pozrime sa radšej detailnejšie čo nám to vlastne vyviedol.
Odvodová bomba III – leporelo
Odvodový bonus držia virtuálne nad vodou vysoké príjmy od pracujúcich, ktoré nesprávne vyplynuli zo Sulíkovho modelu. Vďaka nim nám zvodne ponúkajú nízke sadzby odvodov, vyšší čistý príjem a to všetko je vraj udržateľné bez zadlžovania budúcich generácii. Zjednodušená schéma finančného modelu vyzerá nasledovne (áno, správny je iba počet mesiacov v roku):
Základným kameňom je priemerná mesačná mzda 964 eur, tá však platí iba pre zamestnancov právnických osôb, na všetkých pracujúcich bola použitá nesprávne. Štatistický úrad ako priemernú mzdu zamestnancov uvádza 858 eur (tam sú aj zamestnanci živnostníkov). Ani toto číslo však nie je relevantné pre živnostníkov, keďže tí majú podnikateľské príjmy. Absolútna väčšina z nich platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Ich príjem je v priemere ešte nižší ako u zamestnancov. Napriek tomu živnostníkom aj ich zamestnancom Sulík nesprávne priradil priemernú mzdu 964 eur.
Počet pracujúcich, ktorý Sulík používa, zahŕňa aj zamestnacov na materskej a pracujúcich v zahraničí. Obom skupinám priradil zdaniteľný príjem v SR v priemere 964 eur a vôbec nebral ohľad na skutočnosť, že zamestnanci na materskej nemajú zdaniteľný príjem a zamestnanci v zahraničí majú príjem, ktorý nie je zdaniteľný v SR.
A čo sa stane keď navzájom násobíme nadhodnotené čísla? Dostaneme ešte viac prestrelené číslo. Keďže vieme koľko sa vybralo daní a odvodov za rok 2014, je isté, že celkový hrubý príjem ku ktorému sa Sulík dopočítal – 27 miliárd eur, je extrémne nadhodnotený. Extrémne nadhodnotené sú teda aj odvody a daň z príjmu, s ktorými vo svojej reforme počítal. Sulík precenil príjmy zo svojej reformy o minimálne 2 miliardy eur. Konzervatívnu kalkuláciu si môžete pozrieť tu.
Prečo je odvodový bonus dôležitý?
Dalo by sa argumentovať, že odvodový bonus je mŕtva reforma, na ktorú Sulík nikdy nezískal žiadneho politického spojenca a je takmer nemožné aby si tento experiment niekto vo vláde riskol. To sedí. Lenže už za Radičovej vlády sa ukázalo, že SaS je ochotná za odvodový bonus obetovať všetku liberálnu agendu, ba dokonca pretrpieť aj zvyšovanie daní. Vtedy s nimi ich partneri vybabrali, z reformy aj tak nič nebolo, avšak zvýšenie DPH tu máme dodnes. Vďaka ti, odvodové koliesko!
V SaS sú určite aj šikovní ľudia s dobrými nápadmi, avšak majú smolu. Všetci sa musia zaradiť za zle pripravenú vlajkovú loď ich predsedu, do prasknutia naloženú výbušninami. Odvodový bonus zo všetkého najviac škodí práve SaS. Zatiaľ sa potvrdzuje hypotéza, že okrem Sulíka a Mihála tejto reforme u nich nikto nerozumie, čo ich stavia do nelichotivej pozície veriacich akéhosi apokalyptického kultu. Hádam si konečne položia otázku prečo vlastne musí byť tento chybný experiment ich najvyššou prioritou.
Uvidíme či sa Richard Sulík dokáže vzdať svojho milášika, alebo sa s ním uškvarí v útrobách hory Excelu. Tam, kde ho aj s jeho obrovskými chybami ukuli.
(pozn. nadpis článku bol zmenený z „Trápnučký ekonóm si nevie obhájiť svoje životné dielo“ na „Uznávaný ekonóm si nevie obhájiť svoje životné dielo“ 18.2.2017)
