Denník N

Trestné oznámenie? Zabudnite!

Nedávno dvaja námestníci „našej“ Generálnej prokuratúry prezentovali výročnú správu prokuratúry za rok 2015 na Ústavno-právnom výbore NR SR. Táto prezentácia bola všetkým, čím nemala byť a nebola v ničom tým, čím byť mala. Potvrdilo sa ňou, že základnou zručnosťou, ktorú musí vedúci pracovník našej prokuratúry ovládať, je schopnosť klamať a vystupovať pritom bohorovne.

Že takmer každý rozmýšľajúci človek vie, že naša prokuratúra nie je nič iné ako zametacia agentúra, je po tom všetkom, čo už prokuratúra zamietla pod koberec, skoro nadbytočné písať. Čo je ale zaujímavé, je to, ako sa Generálny prokurátor vyrovnáva so situáciami, kedy zákon stanovuje, že je povinný predstúpiť pred orgány Národnej rady s predložením správy o činnosti organizácie, ktorú riadi, a prípadne reagovať na otázky poslancov Národnej rady, teda orgánu, ktorý ho volí a ktorému formálne (bohužiaľ, nie reálne) zodpovedá.

Ak vezmeme v úvahu skutočnosť, že generálny prokurátor Čižnár sa už vyhol prezentácii správy na Ústavno-právnom výbore, vyzerá jeho oznámenie práceneschopnosti v súvislosti s následným predkladaním správy v pléne NR SR divne, a to minimálne vo svetle skutočnosti, že tento bod programu rokovania NR SR bol „predsunutý“ na skorší dátum. Tak vzniká otázka, či pán generálny náhodou nepotrebuje rekondičný pobyt na obnovenie a prehĺbenie si jeho schopností klamať verejne a v priamom prenose.

Alebo že by sa nejednalo o neschopnosť práce, ale neschopnosť uniesť váhu situácie, kedy je potrebné klamať bohorovne a v kritickom prostredí?

Kto vie. Zato jeho námestníci Vanek a Šufliarsky, ktorí ho zastupovali na predložení správy na Ústavno-právnom výbore, zjavne takejto „práce“ neschopní neboli. Všetky otázky, ktoré smerovali k potrebe vysvetlenia nevysvetliteľného, boli odbité so stoickým pokojom a povýšeneckým nadhľadom. Na jednu z výčitiek, že sa v jednom konkrétnom prípade beztrestne pácha trestná činnosť, tak námestník Šufliarsky povedal: „Podajte trestné oznámenie!“

Tak to ma dojalo!

Samozrejme, nemôžem vedieť, čo si pán Šufliarsky o nás všetkých myslí. Či nás má za debilov alebo len za ťuťmákov. Alebo či len jednoducho vie, že nezáleží na tom, čo si myslíme o tom, čo povie. A že vlastne ani nezáleží na tom, čo ako poslanci povieme a čo urobíme.  Pretože my realitu aj tak nezmeníme. Ochraňovatelia kriminálneho štátu, vrátane tých, ktorí sú slušní, odborní a hrdí, ako aj tí, u ktorých „charakter“ rozhoduje, ich vždy podržia, pretože sú so smeráckymi mafiánmi zlepení tým najsilnejším lepidlom – predpokladám, že nemusím nikomu hovoriť, ktoré to je.

A teda realita je taká, že i keď je prokurátor povinný konať iniciatívne, teda aj bez formálneho trestného oznámenia (ako to robil prokurátor Špirko, za čo sa ho politická mafia snaží zničiť, čo by sa jej určite už aj podarilo, nebyť toho, že sa taký pokus dostal do médií), žiaden prokurátor takto takmer nikdy nekoná (pretože koná len na pokyn „zhora“, teda len ak sa jedná o politické zadanie alebo ak sa vec akousi náhodou dostane do televízie Markíza – u ostatných televízií to vôbec neprichádza v úvahu).

Viem pritom o desiatkach trestných oznámení, z ktorých mnohé som podal ja sám za seba alebo spolu s inými či za iných. A prakticky všetky boli políciou odložené a sťažnosti prokurátorovi nebolo nikdy „vyslyšané“. Vyzerá to teda  tak, že na to, aby niekto vedel posúdiť trestnosť nejakého činu, musí byť  príslušníkom božstva zvaného „prokuratúra“. Ak sa, ovšem, nejedná o  trestné oznámenie na prokurátora, ktorý vyšetruje politických mafiánov – potom postačí trestné oznámenie aj extrémne nedôveryhodnej osoby.

Samozrejme, je pravdou, že z povahy postavenia autora článku plynie, že jeho trestné oznámenia často narážali na ochranu „našich ľudí“, teda ľudí ako Bašternák alebo vo veciach ako uzavretie dohody o zbúraní bratislavského PKO, alebo machinácie pri rôznych verejných obstarávaniach, alebo podozrenia na to, že osoby zamestnané v štátnych inštitúciách participujú na obchodovaní s deťmi.

Problém s tým, ako nefunguje naša prokuratúra, je ale oveľa širší v tom, že až príliš často aj obyčajní vagabundi (teda takí, ktorí ani nedosiahli status „nášho človeka“) akosi našli nadmieru pochopenia medzi policajtami a hlavne prokurátormi.

Vďaka tomu na „našej“ prokuratúre prekvitá disciplína označená ako „slohová práca na tému: Prečo je vaša sťažnosť prokuratúre neodôvodnená“. To platí aj keď sa jedná napr. o obyčajného  úverového podvodníka, ktorý rozpredá svoj majetok tak, aby sa vyhol plneniu svojich záväzkov, alebo niekoho, kto chce svoju zodpovednosť za autonehodu hodiť na niekoho druhého.

Generálneho prokurátora skrátka nezaujíma, ako prokuratúra funguje naozaj. V skutočnosti ho zaujíma len to, aby si prokuratúra ako celok plnila svoje základné poslanie – právne ochrániť politickú mafiu, pričom, ak to nikomu dôležitému alebo bohatému nevadí, môže aj riadne stíhať trestnú činnosť tam, kde sa táto stíhať má. Dôsledkom ale nutne je, že niektorí prokurátori sú môžu konať ako primitívni zločinci a beztrestne páchať trestnú činnosť, ktorá sa im vzhľadom na takéto nastavenie prokuratúry ponúka. Jednoducho, za príspevok na nákup Bašternákovej alebo nejakej inej luxusnej nehnuteľnosti je, zdá sa,  možné všetko.

Takže nielen Bašternák a spol., ale aj množstvo ostatných vecí, ktoré sa dajú rôzne „uhrať“, dohodnúť alebo zamiesť pod koberec. Veci, vďaka ktorým si niektorí prokurátori žijú extrémne nad pomery. A naša spoločnosť hynie, stáva sa totálne bezhodnotovou.

Príkladom je prokurátor Bystrík Palovič, ktorý si zo svojho možno 2000 eurového platu mohol v roku 2009 dovoliť kúpiť byt za 408 000 dolárov na Floride (a platiť tisíce dolárov ročne za údržbu, energie a náklady) a zároveň vlastniť alebo prostredníctvom záložného práva kontrolovať viaceré ďalšie nehnuteľnosti. Z čoho? To generálna prokuratúra zatajuje s poukazom na údajnú ochranu, na ktorú má prokurátor právo. Naozaj?

Určite aj mnohí iní prokurátori, ktorí píšu „slohové práce“ o tom, prečo vaša sťažnosť ohľadom vášho trestného oznámenia musí byť zamietnutá, majú majetky, ktoré by si zo svojho platu nikdy nemohli dovoliť. Ak nám teda pán námestník generálneho prokurátora povýšenecky tvrdí, že máme podávať trestné oznámenia, my sa pýtame: Načo?

Teraz najčítanejšie