Denník N

Tri zázraky ozdravenia Váhostavu

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Z kúzelníckej show, ktorú predvádza Váhostav-SK pokusom o ozdravenie, akoby pozornosti unikali tri majstrovské kúsky.

1. Mystický zážitok: pôžička od Lomark, s.r.o.

Firma Lomark, s.r.o. v roku 2013 bola typicky mŕtvym chrobákom. Žiaden zamestnanec a takmer žiaden pohyb vo firme. V príručnej pokladničke na začiatku a na konci roka totožná suma, to isté pri pohľadávkach…

Jediným „výraznejším“ pohybom firmy v ťažkej hibernácii je asi 2-tisíc eur, ktoré pribudli Lomarku na účte a zhruba rovnaká suma vyplatená firmou za služby. Finančne na tom nebol Lomark nejako mimoriadne – mal majetok vo výške 500-tisíc eur, dlhy o štyri tisícky menej. Tržba za rok 2013 bola nula.

V roku 2014 však prišiel zlom. Firma vyčarovala jeden a pol milióna eur na pôžičku pre Váhostav, teda trojnásobok svojho majetku!

Treba zdôrazniť, že takto ochotnú firmu označuje posudok  ako „nespriaznenú“ s Váhostavom. A práve tento veriteľ sa popri bankách dostal do veriteľského výboru. Asi málokoho prekvapí, že firmu vlastní britská firmička Oldbury Consultatnts Limited.

 2. Mystická vízia: reštrukturalizačný posudok, ktorý tvrdí, že Váhostav nie je predlžený. Prečo teda nevie zaplatiť všetky svoje dlhy?

Správkyňa Gabrišová v reštrukturalizačnom posudku tvrdí: „Dlžník k 31. 8. 2014 nie je predĺžený.“ Vychádza z toho, že „ku dňu 31.8.2014 dlžník … eviduje záväzky v celkovej výške 127 118 202 € (suma je vrátane rezerv a bez záväzkov voči spriazneným osobám) a účtovná hodnota jeho majetku v zostatkových cenách je 139 925 355 €.“

Váhostav mal ešte koncom leta väčší majetok ako dlhy voči nespriazneným osobám. Záhadou preto je, že reštrukturalizačná správkyňa  teraz nedokáže mnohým dlžníkom vyplatiť viac než 15 percent. Tým, ktorí nemajú svoje dlhy zaistené – napríklad záložným právom na majetok Váhostavu.

Konštatovanie správkyne je pre členov vedenia úľavou – inak by bol ich pobyt vo väzení reálnejší.

 3. Mystický zjav: politici, ktorí „chápu“ zruinovaných živnostníkov, vidia riešenie v tom, že Váhostav bude získavať štátne zákazky ďalej.

Ťažko si predstaviť, kto by si nechal dom stavať firmou, ktorá môže zo dňa na deň skončiť v konkurze. Politici majú evidentne lepšiu predstavivosť, lebo to dokonca dokážu prezentovať ako riešenie.

Reštrukturalizácia je proces, počas ktorého musí firma splácať úplne všetko, vzorne a načas. Inak v momente smeruje do konkurzu. Ak by teda Váhostav odteraz čo len raz „zakopol“, firma by skončila bankrotom. Na základe akej skúsenosti dokáže niekto predpokladať bezproblémový chod u firmy, ktorá svoje záväzky nespláca a hospodári tak, že jej konkurz hrozí už teraz? Čo sa zmenilo, že politici sa neboja rozostavaných diaľnic, ktoré nebude mať kto dostavať? Kto, ako a hlavne u koho sa budú uplatňovať prípadné reklamácie po pár rokoch?

Šéfstvo Váhostavu sa síce čiastočne obmenilo, ale jadro (Juraj Široký) vo vedení naďalej ostáva.

Zákon o verejnom obstarávaní určuje, že firma, na ktorú napríklad Sociálna poisťovňa poslala exekúciu kvôli zabudnutej platbe 500 eur, je pre štát nedôveryhodným partnerom, s ktorým nemôže obchodovať. Váhostav je však hodný dôvery a vítaný v ďalšom experimente. Ak mu dáme ďalšie stámilióny, skutočne nič neukradne?

Napriek tomu, že formálne ide o ťažkosti súkromnej firmy dlhujúcej iným súkromným firmám, v skutočnosti je to naliehavý spoločenský problém. Štát totiž nastavuje pravidlá pri riešení takých situácií a dohliada na to, aby k okradnutiu drobných veriteľov nedošlo – aspoň nie v takom rozmere. Ak majú veritelia dostať 15%, ako to, že neexistovala brzda, ktorá by zadlžovanie zastavila podstatne skôr?  Ako mohol tento zákon platiť vyše 10 rokov bez toho, aby to nejakému politikovi prekážalo?

Situáciu nechal štát zájsť tak ďaleko, že už neexistuje dobré riešenie. Aspoň sa však dozvieme, nakoľko štát dokáže chrániť poctivo zarábajúcich ľudí a či na slovenských súdoch platí: „Kto má prachy, má pravdu.“ Prípadne, čo znamená rovnosť pred zákonom v slovenskom poňatí.

Toto nie je len o prijatí nového zákona, ale najmä o odvahe uplatniť existujúce predpisy, ochote posadiť pár ľudí do väzenia a zhabať im majetok.

 Peter Kunder

Darujte

Ak chcete Alianciu Fair-play finančne podporiť, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie,  môžete to urobiť veľmi jednoducho.  Ďakujeme.

Tento blog vznikol aj vďaka podpore Open Society Foundations, Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho kráľovstva, veľvyslanectva USA na Slovensku a Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Ďakujeme tiež všetkým individuálnym darcom, ktorí nás podporili prostredníctvom darujme.sk, darcovského portálu Dobrá krajina alebo cez 2 % z daní.

Teraz najčítanejšie