Blog
streda

Tridsiatka nie je novou dvadsiatkou

Človek by vraj od dvadsiateho do dvadsiateho deviateho roku svojho života mal urobiť tie najzásadnejšie rozhodnutia. Psychológovia sa zhodujú na tom, že ak sa tak neudeje, tak je vysoko pravdepodobné, že človek ako tridsiatnik a štyridsiatnik nebude so svojím životom veľmi spokojný.

Súčasnosť skutočne praje odďaľovaniu životných rozhodnutí. Recesia a aj množstvo iných sociálno-ekonomických faktorov spôsobuje, že súčasná generácia dvadsiatnikov je síce vzdelanejšia ako generácie predchádzajúce, no napriek tomu si dlhodobo vysoké percento nedokáže nájsť zmysel života.

Prispieva k tomu aj globálna ekonomika, ktorá najmä v tzv. západnom svete mení pracovný trh do takej podoby, že pre dvadsiatnikov vzniká len málo pracovných pozícii, ktoré by boli zároveň aj impulzom k budovaniu ich stabilnej kariéry.

Krátkodobé zamestnávanie, stáže a časté striedanie povolaní je novodobým trendom, ktorý sa dokonca stal akýmsi moderným spôsobom zbierania životných skúseností, no v skutočnosti to podľa odborníkov má často negatívne dôsledky na celú generáciu súčasných dvadsiatnikov.

meg_jayova_rozhodujuca_dekadaMyslí si to aj psychologička Meg Jayová, ktorá na základe svojej dlhoročnej praxe zameranej na dvadsiatnikov  tiež tvrdí, že odsúvať  zamestnanie, partnerstvo a rodičovstvo za tridsiatku, sa veľmi nevypláca, ak človek skutočne chce byť so svojím životom aj vnútorne spokojný a v zrelom veku presvedčený, že žije šťastný a pokojný život.

Pri čítaní jej knihy Rozhodujúca dekáda určite aj slovenského čitateľa musí zarážať, nakoľko sú jej závery z amerického prostredia kompatibilné s pozorovaním situácie na slovanskom, resp. stredoeurópskom pracovnom trhu.

Veď fakty sú aj v našej realite známe. Univerzitné vzdelanie len aby bolo, popritom brigáda v McDonalds, kde najväčšou pracovnou kompetenciou je, či dať alebo nedať do žemle uhorku. Každý chce byť manažér a finančný poradca, hoci ich univerzitný diplom tvrdí, že by mal robiť sociálnu prácu alebo učiť telesnú výchovu.

Aj v našich podmienkach sú dvadsiatnici zamestnávaní pod úroveň dosiahnutého vzdelania, pričom nie je výnimočný ani jav, že ich pôvodne študentské brigády zostávajú hlavným zdrojom príjmu aj po získaní univerzitného diplomu.

Hoci sa takýto pracovný život s benefitmi študenta javí v prípade generácie dvadsiatnikov ako zábava, pre budúceho zamestnávateľa to môže signalizovať, že záujemca o zamestnanie sa nie celkom našiel v oblasti, v ktorej sa vzdelával. Univerzitný diplom a po ňom priveľa nevysvetliteľných zamestnaní v maloobchode, posilňovniach alebo kaviarňach, nevnímajú potenciálni zamestnávatelia veľmi kladne.

V USA je podľa autorky situácia taká, že asi len polovica čerstvých absolventov začne pracovať na mieste, ktoré si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. Podľa Jayovej „ dvadsiatnici, ktorí sa nazdávajú, že majú ešte stále hŕbu času a márnia roky nezamestnanosťou alebo džobmi (starbucksová fáza), na ktoré sú príliš kvalifikovaní a vyhýbajú sa pracovným záväzkom, sa dostávajú do nebezpečenstva, že nebudú napredovať vôbec“.

Nebudujú si totižto svoj vlastný tzv. osobnostný kapitál, a mnohí, ktorí sa v tejto rozhodujúcej dekáde rozhýbu neskoro, už nikdy nebudú schopní preskočiť kompetenčnú priepasť, ktorá vznikla medzi nimi a tými, ktorí na svojom osobnostnom kapitále pracovali okamžite, napríklad aj tým, že sa po dosiahnutí vzdelania adekvátne zamestnali.

Podobne je to aj s potrebou usadiť sa. Pre väčšinu dvadsiatnikov je rozhodnutie usadiť sa, akoby uspokojenie sa s málom. Mnohí túžia najskôr cestovať, zoznamovať sa s inými mladými ľuďmi a tiež takzvane sa sebaobjavovať.

Autorka tieto zistenia ironizuje paralelou na známu spisovateľku Elizabeth Gilbertovú a jej román Jesť, modliť sa milovať, pretože mnohé mladé ženy snívajú o cestovaní a písaní v podobnom duchu, zabúdajúc, že táto bestsellerová autorka napísala predmetnú knihu ako zrelá spisovateľka po rozvode a dostala za to slušne zaplatené. Svojím spôsobom je aj ona dôkazom, že na osobnostnom kapitále je potrebné pracovať čo najskôr.

Kniha Rozhodujúca dekáda nie je vôbec suchým textom so štatistickými a psychologickými ukazovateľmi. Je naopak bohato „ilustrovaná“ osudmi viacerých dvatsiatnikov, ktorých autorka počas svojej doterajšej kariéry klinickej psychologičky stretla. Výsledkom je tak veľmi konštruktívny a moderný text s množstvom rád, ako usmerniť svoj život v období, o ktorom nás masmédiá a sociálne siete presviedčajú ako o predĺženej puberte.

Hlavný motív je inak postavený na autorkinej úspešnej TEDx prednáške s názvom „Prečo tridsiatka nie je novou dvadsiatkou“. Túto knihu odporúčam nielen dvadsiatnikom, ale aj rodičom 40+ s dospievajúcimi deťmi v popredí, pretože sa môžu o vlastných deťoch dozvedieť viac ešte predtým, ako ich postrčia do vlastného života.

 

Meg Jay: Rozhodujúca dekáda (Prečo sú roky po dvadsiatke také dôležité a ako z nich vyťažiť čo najviac), Vydavateľstvo: Premedia, 2017, Preklad: Zuzana Demjánová

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 125252 z vás dostáva správy e-mailom