Denník N

Trikrát o tom, prečo sa Richard Sulík mýli

A tiež o tom, že najnebezpečnejšie nie je ani tak to, čo povie, ale to, čo jeho priaznivci počujú.

“Každopádne argument Davida Camerona, že vystúpenie Británie z EÚ ohrozí mier, nezdieľam. Churchill nepotreboval žiadnu EÚ, ale odvahu a odhodlanie, aby k mieru výrazne prispel.” napísal Richard Sulík v komentári k svojmu poslednému videu, v ktorom narážal na možnosť vystúpenia Británie z Európskej únie

Je vzácne, že sa v jedinej vete dokázal pomýliť hneď trikrát.

1. Ako Winston Churchill nepotreboval Európsku úniu

Obíďme jasnú nelogickosť porovnávania Davida Camerona s Churchillom. Winston Churchill bol vo vojne, cez ňu sa k mieru prebojoval, inú možnosť nemal, Cameron sa do žiadnej vojny nechystá. Ale v poriadku.

Winston Churchill Európsku úniu nepotreboval zhruba rovnakým spôsobom ako križiak nepotreboval samopal – žiadna totiž neexistovala. Takáto úvaha je intelektuálne nepoctivý anachronizmus: určite totiž potreboval spojencov a práve preto, že žiadna únia neexistovala, musel vytvárať ad hoc spojenectvá – napríklad so Sovietským zväzom.

Za takýchto spojencov sa však draho platí, Winston Churchill si práve preto integrovanú Európu vyslovene žiadal a ja som elegantne premostil.

2. Winston Churchill ako odporca EÚ

Richard Sulík totiž z Winstona Churchilla implicitne robí aj izolacionistu, ktorý sa so zvyškom Európy vôbec nechcel spájať. Samotný Churchill v čase písania článku nebol k dispozícii na reakciu, pred časom sa však vyjadril nasledovne:

Existuje liek, vďaka ktorému by celá Európa bola o niekoľko rokov slobodná a šťastná. Je ním znovuvytvorenie európskej rodiny, alebo takej časti z nej, aká je v našich možnostiach. Je ním vytvorenie takej štruktúry, v rámci ktorej budeme všetci môcť žiť v mieri, bezpečí a slobode. Musíme vybudovať istý druh Spojených štátov európskych.”

Práve toto doslova povedal Winston Churchill pred študentami v Zürichu v roku 1946. Ten Winston Churchill, ktorý “žiadnu EÚ nepotreboval.”

3. A čo počujú ľudia?

Zďaleka najhoršie však nie je to, čo Richard Sulík hovorí, ale to, čo počujú jeho euroskeptickí voliči: že Európska únia je zlý projekt, z ktorého už utekajú aj Briti. A dobre robia.

Richard Sulík má dlhodobo problém nájsť na EÚ to dobré, čo neznamená, že to dobré nevidí, len že sa sústreďuje na to zlé. Z eurofondov robí stelesnené zlo, ktoré nás naučilo kradnúť, hoci to, že sa fondy rozkradnú, nie je probémom ich, ale našej povahy. Z europarlamentu robí zbytočnú inštitúciu, v ktorej sedí preto, aby hovoril, aká zbytočná je.

A možno si to neuvedomuje, a možno mu to vyhovuje a možno sa mu to páči. Má pocit, že vyhráva, keď ho citujú, keď je v názorovej opozícii, keď ho pozývajú ako oponenta. Popri tom všetkom si však tiež kultivuje elektorát, ktorý sa ho pomaly ale isto začína pýtať, kedy bude – po britskom vzore – referendum o vystúpení Slovenska z únie.

Niet sa čo čudovať – možno nevedome, ale dlhodobým tlačením kľúčového posolstva o zlej EŮ svojich voličov vedie práve tam. Do slepej uličky pre celé Slovensko, do uličky, v ktorej sa ani on sám nemôže chcieť ocitnúť – jedine, ak áno.

Pomaly sa dostáva do bodu, v ktorom sa končí hra na lajky a zdieľania, a nastupuje reálna zodpovednosť za vnútropolitickú stabilitu a budúcnosť krajiny.

Z výskumov vieme, že podpora členstva v Únii je na vážkach, z volieb vieme, aké sú nálady. Naozaj sme v situácii, kedy treba prikladať?

Kto seje skepsu, žne toto.
Kto seje skepsu, žne toto.

Naživo sa nám tu odohráva zápas o smerovanie Slovenska a zodpovedný politik, triezvy človek, skutočná osobnosť, bývalý budúci a možno aj budúci budúci premiér si jednoducho musí uvedomiť, že jeho zodpovednosť je obrovská. Ak si to neuvedomuje, nie je ničím z vymenovaného.

Alebo sa na to môže vykašľať, prestať blúzniť o Churchillovi, predbehnúť Kotlebu a vyhlásiť referendum. Vtedy prehráme všetci: preteky v euroskpeticizme však vyhrať nemožno; Kotleba ich totiž myslí úprimne a do dôsledkov.

S obavami sledujem antieurópske nálady voličov SaS, ktoré podobné vyjadrenia živia, s rovnakými obavami sledujem antisemitské komentáre pod vyjadreniami Ľubomíra Galka a neviem sa rozhodnúť, či im nevadia, alebo sú im len ukradnuté. Jedno však viem: nechávajú ich bez reakcie.

Je toto naozaj cieľ? Toto chcete? Myslíte si, že nemám čo robiť a toto ma baví písať? Tak sa už, preboha, spamätajte.

 

Teraz najčítanejšie