Denník N

Trinidad a Tobago

Pred 55 rokmi, 31. augusta 1962, pribudol na mape Ameriky nový štátny útvar – Republika Trinidad a Tobago, hospodársky pomerne vyspelé územie v blízkosti brehov Venezuely.

Pri ostrovoch, obývaných už okolo 8 000 rokov pôvodným indiánskym obyvateľstvom, pristál Krištof Kolumbus počas svojej tretej expedície 31. júla 1498. Samozrejme, prehlásil ich za územie španielskeho kráľa. Po dva a pol storočí súperenia koloniálnych veľmocí sa v roku 1763 Tobago dostalo pod správu britskej koruny a o 34 rokov neskôr – v rámci protinapoleonských vojen – sa britské jednotky vylodili aj na Trinidade. Oba ostrovy sa stali pre Veľkú Britániu významným dodávateľom cukru a kakaa, ktoré boli lacné vďaka otrockej práci černochov, privážaných loďami z druhej strany Atlantiku. Keď vyšiel v roku 1834 zákon o zrušení otroctva, výhodnejšie bolo zamestnať prisťahovalcov z inej vtedajšej britskej kolónie – z Indie. Odhaduje sa, že sa ich na ostrovy prisťahovalo okolo 147 000. Dnes tvoria potomkovia Indov okolo 40 % z 1,4 milióna obyvateľov ostrovov.

Prosperita vďaka rope

 

Trinidad a Tobago patrili medzi vyspelejšie časti britského impéria. Spôsobil to objav ropy v roku 1857, ktorej ťažba a predovšetkým spracovanie sa rozrástlo najmä v medzivojnovom období a je dodnes najdôležitejším hospodárskym odvetvím. V súčasnosti sa však zameriava najmä na rafináciu ropy privážanej tankermi z blízkej Venezuely, od ktorej delí ostrovy len 11 kilometrov úzky prieliv. Ropné produkty sa podieľajú na exporte až 80 percentami.

 

Na začiatku druhej svetovej vojny, v roku 1941, si na ostrovoch vybudovalo svoje základne americké vojnové námorníctvo a prenajalo si ich na dobu 99 rokov. Po vojne sa aj obyvateľstvo Trinidadu a Tobaga začalo domáhať zvýšenia právomocí. V roku 1958 sa pripojili oba ostrovy k Západoindickej konfederácii, ktorú tvorili Britmi spravované karibské ostrovy. Toto spoločenstvo však nemalo dlhé trvanie a postupne sa rozpadlo. Ostrovy Trinidad a Tobago sa stali samostatným štátom v posledný augustový deň roku 1962. Zostali však v Britskom spoločenstve – Commonwealthe.

 

V politickom vývoji ostrovov spôsobilo rozruch neúspešné povstanie tzv. čiernych panterov v roku 1970. Zavedenie poriadku v krajine sa spája s predsedom Ľudového národného hnutia (Peoples’ National Movement) a premiérom Ericom E. Williamsom, ktorého vnímajú ako „otca národa“. Za jeho vlády získalo Tobago vnútornú autonómiu. V roku 1983 vláda Trinidadu a Tobaga odsúdila americkú inváziu na karibský ostrov Grenada. Pokus o štátny prevrat, ktorý v roku 1990 zosnovali indickí moslimovia, vláda potlačila. V pouličných bojoch vtedy zahynulo 18 ľudí. V nasledovných voľbách znova slávilo úspech PNM.

 

Podľa HDP na jedného obyvateľa je táto ostrovná republika po USA a Kanade treťou najúspešnejšou na americkom kontinente. V posledných rokoch vidieť snahu o diverzifikáciu hospodárstva, o návrat k obchodne úspešným poľnohospodárskym komoditám – cukru, kakau a tropickému ovociu – a k rozvoju cestovného ruchu. O pobyty na tropických ostrovoch majú záujem najmä solventní Američania. Žiaľ, občas sa republika dostane do médií aj vďaka transportu kokaínu z blízkych pestovateľských krajín na americký a európsky drogový trh. S tým súvisí aj pomerne vysoká kriminalita, vrátane vrážd, predovšetkým v aglomerácii hlavného mesta Port-of-Spain.

 

Úspešní muži a krásne ženy

 

Ostrovy Trinidad a Tobago sú známe festivalmi, počas ktorých sa miestne kapely prezentujú tradičnými rytmami a tancami. Originálne hudobné nástroje majú svoj pôvod v Afrike, odkiaľ si ich so sebou priniesli černošskí otroci. Ostrovy sa pýšia aj dvoma nositeľmi Nobelovej ceny za literatúru. Sir Vidiadhar Surajprasad Naipaul, ktorý sa narodil na Trinidade 17. augusta 1923, ju získal v roku 2001. Je autorom vyše 30 románov a cestopisov. Popularitu si získali jeho prózy sršiace vtipom, pre ktoré našiel námety na rodnom ostrove. Druhý laureát Nobelovej ceny za literatúru (v roku 1992) Derek Walcott je rodákom z Ostrova sv. Lucie, ale jeho život sa spája aj s Trinidadom.

 

Dizajnér Peter Minshall sa stal svetoznámym nielen karnevalovými kostýmami, ale aj podielom na príprave ceremoniálov počas olympijských hier a futbalových majstrovstiev sveta. Na olympiáde v Montreale v roku 1976 šokoval atletický svet trinidadský šprintér Hasely Crawford, ktorý získal zlatú medailu v behu na 100 m časom 10,06 s, pričom o triumf na dvojnásobnej trati ho obralo zranenie slabín. Krajina sa však môže právom pýšiť aj ďalšími olympijskými medailistami. V roku 2012 v Londýne získal zlato Keshorn Walcott v hode oštepom výkonom 84,58 m. Mal vtedy len 19 rokov a 131 dní a stal sa jediným atlétom, ktorý získal v jednom roku zlato na juniorskom svetovom šampionáte i na olympiáde.

 

Hoci najobľúbenejším, vskutku národným kolektívnym športom je kriket, o sebe už dali vedieť aj futbalisti, ktorí sa kvalifikovali v roku 2006 na záverečný turnaj majstrovstiev sveta ako počtom obyvateľov najmenšia krajina v histórii vôbec.

 

Veľký chýr ide o tamojších krásaviciach. Už v roku 1977 sa stala Janelle Commissiongová ako prvá černoška Miss Universe, o 21 rokov neskôr ju napodobnila Wendy Fitzwilliamová a Giselle Jeanne-Marie Laronde-Westová sa stala v roku 1986 Miss World.

Parádny vtáčí symbol – červený ibis

 

Trinidad má rozlohu 4 768 km2, menšie Tobago 298 km2. Z pohľadu geológa sú súčasťou Južnej Ameriky, čnejú z jej kontinentálneho šelfu. Terén stúpa od morskej hladiny do výšky 940 m. Počasie je príjemné, tropické, zhruba rovnomerne rozdelené na obdobie sucha a obdobie dažďov, pričom ničivé hurikány ostrovy zväčša obchádzajú. Napriek stáročnému intenzívnemu obhospodarovaniu sa vláda snaží o zachovanie zvyškov pôvodnej prírody, ktorú obýva viacero endemických druhov rastlín a živočíchov. Napríklad asi štvrtina z 1 650 druhov húb sa vyskytuje len na týchto ostrovoch a nikde inde na svete, pričom mykológovia ešte nepovedali posledné slovo. Krajina medzi prvými ratifikovala Dohovor o biologickej diverzite. V Červenej knihe IUCN sa nachádza 18 endemických, kriticky ohrozených živočíchov z ostrovov Trinidad a Tobago.

Národným vtákom je vskutku skvostný, šarlátovo-červeno sfarbený ibis červený (Eudocimus ruber), ktorého ochrana je zabezpečená najmä vo vtáčom sanktuáriu s rozlohou 199 ha na rieke Caroni. Hoci niektorí ornitológovia ho vnímajú len ako poddruh amerického bieleho ibisa (Eudocimus albus), nič to neuberá na jeho hodnote i kráse. Druhým vtákom, ktorý nájdeme v znaku republiky, je cocrico – šuan červenochvostý (Ortalis ruficauda, v Kolumbii a vo Venezuele mu hovoria guacharaca alebo chachalaca), ktorý žije v lesoch ostrova Tobago. Patrí medzi kurovité vtáky Južnej Ameriky, do čeľade hokovitých (Cracidae).

Hlavným mestom republiky je Port-of-Spain. „Španielsky prístav“ vyrástol na mieste rybárskej indiánskej dediny Cumucurapo. V súčasnosti má asi 40 000 obyvateľov, pravda, celá metropolitná oblasť ich má podstatne viac – azda až cez pol milióna. Rozširovaniu smerom na juh bránia močiare, ktoré sú domovom mnohých druhov vodného vtáctva.

 

Na ostrove Tobago je najväčším sídlom Scarborough s vyše 25 000 obyvateľmi. Dominuje mu pevnosť pomenovaná po anglickom kráľovi Jurajovi III. Dnes je v nej archeologicko-historické múzeum. V Shaw Parku je najväčšie karibské divadlo s kapacitou viac ako 5 000 divákov.

 

Foto: The Caribbean Current, Britannica.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.