Trojbodka v úvodzovkách
Mladý Vaňěk skončil pre svoje nezhody s úradmi v operačnej sále na stole. Po celoživotnej lopote jeho starecká telesná schránka odmietala ďalej prinášať všemožné rozkoše a tak bol na základe akéhosi paragrafu s odstavcom eskortovaný vyšetrovateľom do Národného sanatória vo Wojvodine. Ako zapísal poverený člen Odvodovej a zároveň Uvítacej komisie ,,bolo pádne podozrenie z marenia súdnej exekutívy“ a boli tam ešte rôzne slová ako ,,meritórny“ či ,,kontraproduktívny pre spoločnosť „.
A tak si leží Vaňěk na stole, štátna moc koná, lekári horúčkovito operujú a operovali by dodnes keby sa vo dverách nezjavil človek, ktorý začal vysvetľovať čosi o bielom opičiakovi na ulici , čo si nik nesmie nechať ujsť . Lekári tak kamsi odbehli.
Čas plynie. Z ulice sa tlmene ozýva zmes vtáčieho spevu , pokročilého popoludnia a ľudských hlasov. Ktosi prešiel okolo na motorke, trafikant ho chcel opľuť ale trafil len zadný blatník.
Vaňěkovi začalo byť dlho a keď po šesťdesiaty krát narátal do sto zhodnotil, že neradno ležať na chladnom stole a tak sa posadil. Pozrel na svoje hodinky, bolo tak akurát . Nástenné hodiny v sále ukazovali o sedem minút menej. Chvíľu len tak hompáľal nohami vo vzduchu, potom si porovnal palce na chodidlách a odpľul do kúta. Podišiel k nástenným hodinám a dorovnal na nich čas, poprezeral si nejaký lekársky vercajch na stoloch, obliekol pohodenú lekársku blúzu, zhasol operačné svietidlo a vyšiel na chodbu. Nikde nebolo nikoho, všetci sa šli na vlastné oči presvedčiť ako asi vyzerá biely opičiak. Na lavici oproti sedela len čiasi starena, ktorá stále opakovala čosi o tom,že všetci raz zhoria a pravdepodobne ju sem vyšetrovateľ predviedol tiež preto, lebo na základe štátneho paragrafu a jeho odstavca prestalo jej telo poskytovať rozkoše.
Bolo čosi po pol ôsmej večer keď Vaňěk vykĺzol z Národného sanatória vo Wojvodine do šera. Električky jazdili tam a nazad, človek na rohu ulice predával večerník s fotografiou bieleho opičiaka na titulnej strane. Vaňěk začal údajne po nejakom čase cestovať s cirkusom ako atrakcia, ukazoval ľuďom za peniaze svoje nedokončené telo ako názornú ukážku spolupráce štátnej moci a medicíny. Vynieslo mu to nemalé statky , začal si písať pred menom titul Prof. a dožil ako zámožný muž.
