Denník N

Jediný trol, ktorému dávam šancu, je románová postava

Pohŕdanie každodennými faktami a konštruovanie alternatívnych realít nie je nič nové alebo postmoderné, no internet a sociálne siete nám dokazujú, že tento fenomén sa dá zneužívať až do absurdna. Stačí sledovať svet virtuálnych sietí. Kto však na to nemá žalúdok, môže siahnuť po knihe Michala Hvoreckého s názvom Trol, v ktorej zhrnuté všetko čierne na bielom.

Koľko falošných listov o „realite súčasnosti“, hoaxov o infekčných injekčných ihlách v tankovacích pištoliach, zaručených správ o židovskom sprisahaní, majdanizácii Európy alebo biznise s rakovinou musí ešte vzniknúť, aby väčšina ľudí pochopila, že na internete je hranica medzi pravdou a lžou oveľa priepustnejšia, ako v živej komunikácii?

Pravdepodobná odpoveď:

Pri súčasnom mentálnom rozpoložení väčšinovej populácie dostane lož ešte mnoho príležitostí a ak sa táto lavína nezastaví, tak možno ako civilizácia precitneme až po krkolomnom kotrmelci. Samozrejme ľudstvu neprajem nič zlé, pretože to by som šiel aj voči vlastnému životu a záujmom, no napriek tomu mám obavu, že súčasnosť nám ešte pripraví nejedno nemilé prekvapenie.

Naznačuje to nielen naša minulosť, ale aj podobnosť scenárov diktatúr z minulého storočia. Aj vtedy v mnohých prípadoch zlyhalo kolektívne rozlišovanie pravdy. Podľa amerického historika Timothyho Snydera sila pravdy „závisí od našej schopnosti rozlíšiť fakty, ktoré z nás robia individualitu, a od našej kolektívnej viery v obecnú múdrosť, ktorá z nás robí spoločnosť. Individualita, ktorá skúma, je súčasne občanom, ktorý buduje. Vodca, ktorý nemá rád tých, ktorí skúmajú, je potenciálny tyran“ (O tyranii).

Podľa Snydera sa tyranii človek podrobuje vo chvíli, „keď od­mieta rozdiel medzi tým, čo chce počuť a ako je to v skutočnosti. Toto odmietanie reality možno pociťuje ako prirodzené a príjemné, no znamená to jeho rozklad ako individuality – a následkom toho nastáva kolaps akéhokoľvek politického sys­tému, ktorý závisí od individualizmu“.

Pohŕdanie každodennými faktami a konštru­ovanie alternatívnych realít teda nie je nič nové alebo postmoderné, no internet a sociálne siete nám dokazujú, že tento fenomén sa dá zneužívať až do absurdna. Stačí sledovať svet virtuálnych sietí.

Kto však na to nemá žalúdok, môže siahnuť po knihe Michala Hvoreckého s názvom Trol, v ktorej je beletristickou formou zhrnuté všetko čierne na bielom.

Jeho najnovší román je mrazivou dystopiou na pokraji súčasnosti a blízkej budúcnosti, no zároveň dosť výrazne inšpirovaný skutočnosťou, pričom sám Hvorecký je dostatočne kompetentný na to, aby v určitých pasážach prinášal autentický vklad človeka, ktorý sa v mnohých prípadoch stal terčom internetového hejtu a dezinformačných článkov.

Dej sa odohráva v tak trocha alegorických obdobiach a štátoch, no čitateľ v nich prirodzene rozpoznáva slovenské reálie, obdobie totality a postsocialistickej transformácie, súčasnosť a aj víziu budúcnosti, ktorá po hybridnej vojne stojí na pokraji novej studenej vojny. Súčasťou týchto fiktívnych dejinných kapitol je tiež tvrdá propaganda, ktorá vo veku internetu nadobúda tie najdesivejšie podoby.

Krajina Hvoreckého trola sa ocitá niekoľkokrát v turbulentných časoch, pričom v niektorých časových linkách autor vytvára prekvapivú a svojím spôsobom až cynicko-ironickú fúziu spoločensko-politickej reality, ktorú reflektuje každý, kto v tomto priestore žije s plným vedomím od 90. rokov 20. storočia.

„Premiérkou sa stala milenka najbohatšieho mafiána, sponzora kampane. Za ministra životného prostredia vymenovali popierača klimatických zmien. Sociálne veci zverili oligarchovi. Zdravotníctvo prevzala riaditeľka homeopatickej fabriky a bojovníčka proti očkovaniu. Školstvo riadil človek, čo nijaké školy nevyštudoval ani neuznával. Bezpečnosť riadil paranoidný šíriteľ vymyslených správ“.

Hlavný hrdina sa ocitá na novej dejinnej križovatke, ktorá sa však až nápadne podobá súčasnému ideologickému zápasu medzi Ruskom a zvyškom západného sveta, pričom Hvorecký na označenie ruského priestoru používa pojem Ríša.

Tá sa nechce zmieriť s výsledkom hybridnej vojny (studenej vojny), no keďže Západu už nechce konkurovať vojensky, hľadá novátorské cesty informačnej propagandy, šíriac klamstvá, hoaxy, manipulácie, fake news  a hanlivé fotošopové koláže.

„Máme virtuálnu realitu, lietajúce autá, nanotechnológie aj klonované zvieratá. Realita prekonala science fiction. Veda je fantastickejšia ako umenie. Literatúra sa už vymyslela. Teraz musíme vytvoriť skutočnosť“.

Podľa ideológov tohto spôsobu boja, dejiny kedysi písal víťaz, teraz musia dejiny písať tí, ktorí chcú zvíťaziť. Súčasťou tejto propagandistickej mašinérie sa stane aj hlavný hrdina, frustrovaný, morbídne obézny a detskými ochoreniami poznačený mladý muž, ktorý hľadá novú životnú šancu v továrni na hlavné správy ako platený internetový trol.

Jeho úlohou je vytvárať prostredníctvom množstva profilov paralelnú realitu. Prekladá správy z ruštiny, píše blogy a statusy na sociálnych sieťach, a pod inými menami komentuje, alebo pridáva do komentárov gramatické chyby a preklepy, aby diskusia vyznela vierohodne. Nesnaží sa tlačiť ľuďom do hláv jednu verziu príbehu, ale šikovne zmazáva hranice medzi pravdou a klamstvom.

VOSR vyvolali v roku 1917 lotyšskí strelci. Pražskú jar roku 1968 zapríčinili fašistickí kontrarevolucionári a sovietsky vpád iba odvrátil agresiu západu. Logo NATO je hákový kríž. Ukrajina nikdy neexistovala. Zostrelené civilné lietadlo zostrelila nemecká farmafirma, aby vedcom na palube zabránila objaviť liek proti AIDS.

Cieľom je vsugerovať publiku, že pravda buď neexistuje, alebo nie je podstatná a ani cennejšia ako lož. Guru propagandy je presvedčený, že práve armáda trolov dokáže svojou činnosťou vytvoriť nové mapy sveta, no v skutočnosti ide iba o kšeft s vymyslenými správami, sprisahaniami a najnižšími ľudskými pudmi ako sú závisť, nenávisť a túžba nájsť nepriateľa.

Sila najnovšej prózy Michala Hvoreckého je práve v reflexii toho, čo sa na sociálnych sieťach za ostatné roky deje. Próza mapuje a na mnohých miestach veľmi vtipne komentuje realitu. Autor je mimoriadne silný na poli hyperbolizácie, pričom osobne by som bol privítal, keby táto dynamika a preexponovanie samotného deja vydržali až dokonca.

Možno si toto húževnaté dielko zaslúžilo v závere viac temnoty ako happy end, aj keď v skutočnosti samozrejme nejde o šťastný koniec v pravom slova zmysle. Hlavný hrdina toho stratí celkom dosť. To, čoho sa strata týka však nechám na potenciálneho čitateľa, pretože tento trol si určite zaslúži dostať šancu.

 

Michal Hvorecký: Trol, Vydavateľstvo: Marenčin PT, 2017

Teraz najčítanejšie