Denník N

Trump potvrdil povesť neodhadnuteľného.

Americký útok na vojenskú základňu v Sýrii nesie v sebe podstatne viac odkazov, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Všetky sú mimoriadne silné a možno ich nazvať reštartom aktívnej americkej vojenskej prítomnosti v krízových oblastiach. Potom, ako sa exprezident Obama roky snažil „dobrým slovom“ a pesadzovaním jalových výziev a deklarácií na pôde OSN „dohovoriť“ Assadovi, aby nevraždil vlastný národ, Trump sa nerozpakoval poprieť to, čo hlásil pred voľbami. Pred nimi hovoril o potrebe mierového riešenia sýrskeho konfliktu v spolupráci s Ruskom, teraz  sa vrátil k prísloviu : Na hrubé vrece, hrubá záplata. Chemický útok sýrskych lietadiel a vražda civilistov boli ideálnym dôvodom tvrdo pripomenúť nielen Assadovi, ale predovšetkým Rusku, že americká vojenská sila, je proste americká vojenská sila. Ruskí vojaci na sýrskej základni dostali vďaka americkému varovaniu čas niekoľko hodín, možno menej, aby opustili bázu. A bolo…

Následná rekcia Ruska, ktoré na pôde OSN obvinilo USA z porušenia medzinárodného práva, bola už len druhým dielom  Jána Chalupku „Len aby sme v hanbe neostali“. Stačí si spomenúť na ruskú agresiu voči Gruzínsku, Krym, či podporu proruských teroristov v Donbase, zavraždnie civilných cestujúcich v malajzijskom lietadle a ruská kritika pripomína výčitky ľudožrúta Angličanovi, že si doprial hovädzí steak…

Útok sa udial v čase, keď americký prezident večeral so svojím čínskym partnerom. Severná Kórea je totiž ďalším bodom, kam bude s veľkou pravdepodnosťo smerovať americká vojenská aktivita. Krajina, ktorú možno ako celok pokladať za teroristu, otrokára a medzinárodného zločinca, ktorý do medzinárodných vôd vystreľuje „na skúšku“ ľubovoľne raketové strely, prežíva iba vďaka podpore zo strany Číny. Nedávno zanelo na adresu tejto krajiny varovanie, že s jej diabolským režimom dochádza USA trpezlivosť, bez ohľadu na podporu jej čínskeho tútora. Spoločné stretnutie s čínskym partnerom bol okamih, ktorý Trump nemohol prepásť, ak mu toto rozhodnutie chcel „oznámiť“. USA si totiž nemôžu dovoliť „nechať v štichu“ svojich najspoľahlivejších partnerov v regióne – Japonsko a Južnú Kóreu. Súčasne to bol odkaz Izraelu, že ak sa niečo mení na jeho podpore zo strany USA, tak je to len skutočnosť, že bude omnoho väčšia, ako doteraz.

Samozrejme, že za Trumpovými krokmi nemožno vylúčiť jeho osobnú snahu o vyvrátenie opodstatnených, či neopodstatnených správ, že mu ku zvoleniu pomohla ruská hybridná vojna. Tá sa napokon mohlo udiať aj bez jeho súhlasu, či dokonca vedomia. Rusko proste stavilo na „svojho“kandidáta. Tým, že sa Trump zbavuje hneď na úvod svojho mandátu ľudí, ktorí mu boli v kampani veľmi blízki, ale svojimi aktivitami v minulosti napojení na Putinov režim, ako keby chcel dať jasne najavo : Čo bolo, bolo…

Ak boli kroky Baracka Obamu predovšetkým v jeho druhom období v kresle amerického  prezidenta čitateľné a odhadnuteľné ako šlabikár pre prvákov, u Trumpa toto platiť rozhodne nebude.

Bude proste prekvapovať nielen svoje okolie, ale celý svet. Tak, či onak.

Teraz najčítanejšie