Denník N

Trump s Putinom vyzvali Európu

Takto videli Trumpa s Putinom na grafiti vo Vilniuse. FOTO - TASR/AP
Takto videli Trumpa s Putinom na grafiti vo Vilniuse. FOTO – TASR/AP

Európsky projekt musí čeliť bezpečnostným a ekonomickým výzvam. Tento rok Francúzi a Nemci rozhodnú, či sa to budú aj naďalej pokúšať robiť spoločne.

 

Trump sa chce pridať k Putinovi a snaží sa americký establishment presvedčiť, aby spolu s ním vyzval Európu na súboj. Putin to urobil už pred pár rokmi. Prestal veriť v strategické partnerstvo, vrátil sa k ideám ultranacionalistických ruských filozofov 19.storočia a svoju elitu a národ presvedčil o historickej nebezpečnosti, dekandencii a zlomyseľnosti Európanov a o nevyhnutnosti napadnúť susednú bratskú Ukrajinu, pretože sa rozhodla prijať ponuku Bruselu a svoju modernizáciu a reformu spojiť s Nemcami, Škandinávcami či Slovákmi a odmietnuť doterajšie vzťahové líderstvo Moskvy. Následne sa Putin zapojil do vojny v Sýrii, aby ochránil svojho spojenca Asada pred tlakom Európanov a Turkov, ktorých váhavo podporovala obamova administratíva. V oboch prípadoch – v ukrajinskom aj sýrskom – sa však naplno odhalila fatálna slabosť a naivnosť Európanov, ktorí si jednoducho nevedeli poradiť bez váhajúcich Američanov. Minimálne dočasným výsledkom sýrskej vojny je strata Turecka ako strategického spojenca a masívna migračná vlna. V prípade Ukrajiny sme aj pomocou pomerne sporných sankcií dokázali Putina zastaviť, ale nie presvedčiť, aby sa stiahol na svoje medzinárodne uznané hranice. Teraz tieto hranice porušuje aj voči nám, zatiaľ v podobe masívnych kybernetických útokov a dezinformačných hier.

Táto bezpečnostná slabina EÚ sa ešte viac prejavila totálnou neschopnosťou chrániť svoje vonkajšie hranice pri regulácii masívneho migračného toku zo Severnej Afriky a Blízkeho východu, čoho výsledkom je nárast teroristických útokov a arogancie imigrantov a moslimských komunít voči demokraticko-liberálnym zásadám a židovsko-kresťanským princípom našej európskej spoločnosti.

Trump teraz pokračuje v testovaní Európskej únie na obchodno-ekonomickom fronte. Tak, ako Putin pred ním označil EÚ za potenciálneho bezpečnostného súpera, tak Trump považuje úniu za hrozbu pre USA v oblasti ekonomicko-obchodnej konkurencie.

Svet a EÚ otriasajú posledné roky jedna kríza za druhou. Mnohí tvrdia, že je to kríza globálneho sveta. Vyzerá to tak, že sa končí ďalšia „bell epoque“. Tá prvá na prelome 19.a 20.storočia, keď centrum vtedajšieho sveta – Európa – žila de facto bez hraníc (s výrečnými výnimkami Británie a Ruska) sa skončila dvoma krvavými svetovými vojnami, ktoré úplne rozvrátili a rozdelili túto sľubne sa rozvíjajúcu európsku idylku. Európa, a s ňou celý svet, nezvládla prudký nástup industrializácie a uhoľno-ropnej éry, čo nevyhnutne tlačilo na prvú vlnu globalizácie a európskeho zjednocovania.

Teraz sa možno končí podobné idylické obdobie, ktoré sa začalo rozpadom sovietskeho impéria a skončením studenej vojny  v 1989 roku. Všetci sa boríme s ďalšou globalizáciou, ktorá stojí na globálnej finančno-komunikačnej sieti. A súčasne sme sa ocitli na začiatku konca ropnej éry a na začiatku novej industriálno-robotickej revolúcie, čo nevyhnutne mieša karty na svetovej geopolitickej šachovnici. Trump v skutočnosti nebojuje proti lacnejším mexickým robotníkom či nemeckým autám, ale proti efektívnejším výrobným procesom a inovatívnejším výrobným riešeniam. Rovnako Putin nebojuje proti ideám a legislatíve EÚ, ale proti jej razantnému presadzovaniu nízkouhľovodíkovej energetiky a priemyslu, čo už teraz ohrozuje piliere ruskej ekonomiky aj moci.

Všetkým týmto výzvam čelí EÚ ako projekt, vytvorený do „dobrého počasia“. Nie sme si istí, či tento projekt sa vie dobre vysporiadať s týmito krízami. Z histórie 20.storočia však máme istotu, že rozdelená a bojujúca Európa znamená katastrofu. Rovnako dnes už vieme, že projekt a pravidlá EÚ potrebujú zásadné zmeny. Ak by sme to mali zjednodušene personifikovať,  tak nie Putin a Trump, ale Juncker je hlavným našim problémom.

Pred sto rokmi sa Ruské impérium, ktoré spolu s Francúzskom vyprovokovalo Nemecko a Rakúsko-Uhorsko k prvej svetovej vojne, pretransformovalo na boľševického zabijaka, ktorý sa pokúšal dohodnúť s druhým zabijakom – nacistickým Nemeckom – na rozdelení Európy, čo viedlo k druhej svetovej vojne. Výsledkom bol mocenský nástup Spojených štátov a Sovietskeho zväzu, ekonomický Japonska a po dlhšom váhaní aj Číny. Európa sa postupne ekonomicky vylízala  zo svojich rán, ale stratila svoju bezpečnostnú nezávislosť a na úkor pomýlenej multikulty a bezbrehého liberalizmu, a v stredovýchodnej časti aj komunistickej ideológie, výrazne oslabila aj svoj židovsko-kresťanský charakter a hodnoty.

Po sto rokoch je preto tento rok pre budúcnosť Európy opäť rozhodujúci. Voľby vo Francúzsku a Nemecku ukážu, či tieto dva rozhodujúce národy budú schopné a ochotné projekt EÚ spolu s ostatnými národmi udržať a reformovať. Alebo sa EÚ rozpadne a na európsku a svetovú scénu sa nám vrátia súboje zabijakov.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.