TTIP – budem hlasovať proti

Dohoda o voľnom obchode je v zásade dohoda o tom, že krajiny si nebudú navzájom uplatňovať clá a neuplatnia ani iné obmedzenia, ako napríklad limity na dovoz či vývoz tovarov, prehnané regulácie, reštrikcie pri technických normách a podobne. Volá sa to tarifné a netarifné bariéry. Samozrejme, že pri TTIP nejde len o neuplatňovanie cieľ a dovozných a vývozných limitov. To by celá dohoda mala pár strán.

Ide o veľké množstvo ďalších opatrení, ako napríklad zjednotenie bezpečnostných štandardov, pravidiel ochrany spotrebiteľa, regulácie v oblasti životného prostredia, pracovného práva a pod. A čo je veľmi sporné, ide o ochranu investorov. Preto sa aj táto dohoda o voľnom obchode volá Transatlantic Trade and Investment Partnership (TTIP).

Či navrhované pravidlá sú dobré alebo nie a či naozaj pomôžu voľnému obchodu, nevie takmer nikto a kto to vie, nesmie o tom hovoriť. Návrh textu totiž nie je verejný. V Bruseli existuje takzvaný „reading room“ (čitáreň) v ktorej sa nachádza text zmluvy a kam má prístup len zopár vyvolených.

Pred pár mesiacmi som sa zúčastnil informačného stretnutia k zmluve TTIP, na ktorom hlavný vyjednávač za Slovensko, zamestnanec ministerstva hospodárstva, informoval o TTIP. Vtedy vravel aj o bruselskom „reading roome“ a na moje veľké prekvapenie povedal, že on do tejto miestnosti prístup nemá. Takže hlavný slovenský vyjednávač má síce vyjednávať, ale text dohody vidieť nesmie. Chápem, že počas rokovaní je vhodné zachovať určitú diskrétnosť, ale v tomto prípade to súdruhovia riadne prepálili a potom sa nemusia čudovať, že okolo TTIP koluje množstvo fám. Napríklad som čítal, že ak bude TTIP podpísaná a schválená, bude môcť americký investor žalovať Slovenskú republiku, ak mu zakáže ťažbu uránu pri Jahodnej a rozhodovať bude nejaký súkromný súd. Neviem potvrdiť, že to tak bude, ale neviem to ani vyvrátiť a nevie to takmer nikto.

Europoslanci, ktorí o tejto zmluve majú hlasovať, nesmeli text vidieť rovnako. Píšem nesmeli, lebo naveľa naveľa im bol prednedávnom umožnený vstup do „reading roomu“, čo som hneď aj využil. Po nahlásení, podpísaní 12 stranového lajstra o mlčanlivosti a odovzdaní mobilu som mal možnosť vidieť časti zmluvy. Dokonca som si smel robiť poznámky. Avšak všetko prečítať je pre jednotlivca (okrem mladého Lenina, ktorý čítal knihy počas toho ako ich listoval) nemožné, keďže zmluva a sprievodná dokumentácia majú viac ako 2000 strán. Teda tie časti, ktoré sú europoslancom sprístupnené.

Aby som si vedel spraviť naozaj kvalifikovaný názor, chcem vedieť, čo na tú zmluvu hovoria rôzne autority počnúc Greenpeace a končiac zamestnávateľskými zväzmi. Chcem počuť názor právnikov špecializujúcich sa na patentové právo rovnako ako názor Medzinárodnej organizácie práce.

Pritom, ja osobne nemám problém s chlórovanými kurčaťami, lebo si myslím, že radšej kurča s chlórom ako so salmonelózou a tiež nemám problém s génovo modifikovanou kukuricou, pokiaľ sa použije napríklad na bionaftu. Navyše, Mičurin tiež modifikoval gény, len to nazýval vštepovanie. Ale mám zásadný problém s tajnostkárstvom okolo zmluvy a navyše si myslím, že Európa má iné problémy, ako riešiť túto zmluvu.

Európska únia sa nachádza na prahu veľkých zmien. Impotentnosť bruselských politických elít je čoraz viac viditeľná a ak sa Európa nemá rozpadnúť, budú zásadné reformy nevyhnutné, vrátane výmeny politických dôchodcov ako Juncker a Schulz. V tejto fáze si zväzovať ruky jednou ozrutnou zmluvou považujem za krátkozraké. Najmä ak obchod s Amerikou už dnes funguje v slušnom rozsahu. Veď nakoniec nie sme v bode nula, už existujú rôzne dohody ako GATT alebo dohoda WTO. Celkovo mám dojem, že ide skôr o vnútenie amerických noriem Európe, ako o voľný obchod.

Preto budem hlasovať proti TTIP. Viem si však predstaviť malilinkú šancu, že by sa z textu dohody vyhádzali všetky sporné veci a všetky veci obmedzujúce Európsku Úniu alebo jej členské krajiny a ostala by len skutočná dohoda o voľnom obchode, teda odstránenie tarifných a netarifných bariér. Vtedy si viem predstaviť, že moje rozhodnutie prehodnotím.