Turci v nedeľu opäť volia

13 rokov vládnúca strana AKP, ktorú založil terajší prezident Erdogan, stratila v júni tohto roka prekvapivo parlamentnú väčšinu a napätie začalo prudko narastať. Práve preto, že pomerné rozmiestnenie kresiel v Národnom zhromaždení narušila prítomnosť nováčika – pro-kurdskej strany HDP – stratila AKP silnú pozíciu a možnosť zostaviť vládu opäť sama.

Nie je náhoda, že práve AKP bola v posledných mesiacoch obviňovaná z eskalovania konfliktu s Kurdami, provokácie militantov z kurdskej ozbrojenej skupiny PKK, a v extrémoch aj z teroristických útokov, respektíve zo zanedbania zodpovednosti (a to najmä v Ankare, kde po odpálení dvoch bômb samovražednými atentátnikmi prišlo o život vyše 100 ľudí, prevažne Kurdov). Podozrivo na viacerých pôsobí aj zapojenie sa do útokov na ciele v Sýrii a nečakané otvorenie tureckej vojenskej základne Incirlik pre jednotky NATO. Opozícia tvrdí, že išlo len o zámienku vlády ako zbombardovať kurdské jednotky, ktoré na hranici so Sýriou a Irakom pôsobili a zapájali sa aj do bojov za hranicami štátu.

Od júna prišlo o život v Turecku vyše 600 tureckých občanov, či už na strane civilistov, armádnych a policajných zložiek, alebo na strane kurdskej menšiny a kurdských ozbrojencov. Vláda podľa mnohých nerobí dosť na to, aby ochránila obyvateľov nielen pred domácimi hrozbami, ale aj teroristami, ktorí pôsobia len niekoľko kilometrov za hranicami Turecka.

Zmarené koaličné rozhovory

Strana pod vedením Erdoganovej pravej ruky, akademika a praktika, prof. Ahmeta Davutoglua, nebola pripravená ponúknuť potenciálnym koaličným partnerom v júni nič, čo by ich pri zostavovaní prípadnej vlády zaujalo. Je otázne, či koaličné rokovania vtedy skutočne viedol  Davutoglu s cieľom dohodnúť sa s akýmkoľvek partnerom alebo bolo rozhodovanie jednoduché: buď všetko (plná sila AKP), alebo nič (opakovanie volieb).

AKP sa po uplynutí ústavou stanovenej lehoty nakoniec nedohodla ani s CHP (ľudovou stranou, ktorej zakladateľom bol otec Turkov, Ataturk a ktorá bola doteraz absolútnou opozíciou vládnej strane v Parlamente), ani s MHP (konzervatívnymi nacionalistami so stabilnou voličskou základňou tureckej strednej vrstvy). Neúspešné rokovanie sa konalo aj s Kurdami.

Krátka predvolebná kampaň

Počas kampane posledných mesiacov sa zdá, že Erdogan aspoň čiastočne pochopil narastajúci odpor voličov k jeho polarizujúcej rétorike. Počas predvolebnej kampane tento krát nebol natoľko aktívny ako pred júnovými voľbami. Na druhej strane AKP na čele s Davutogluom stratila voličsky atraktívnu charizmu (premiér Davutoglu je podľa prieskumov popularity nielen ďaleko za Erdoganom, ale zaostáva aj za lídrami troch ďalších najväčších strán).

Kto na situácii posledných mesiacov výrazne ťažil, bol líder druhej najsilnejšej strany CHP, Kemal Kilicdaroglu. Ukázal schopnosti lídra, skúseného politika a mediátora medzi agresívnou AKP a menšinovými Kurdami aj v napätých chvíľach v Ankare.

HDP sa stále viac  profiluje ako otvorená strana všetkých menšín, náboženstiev a nereprezentovaných skupín obyvateľov. Selahattin Demirtas, charizmatická nová tvár tureckej politiky a líder HDP, ktorého západné médiá označovali ako tureckého Obamu, ostal atraktívnym pre voličov liberálneho zmýšľania. Po fotografiách, kde Erdogan víta kancelárku Merkelovú v extravagantných priestoroch, sediac na zlatých kreslách, zaplavili domáce médiá a sociálne siete obrázky z Demirtasovej návštevy sociálne slabých rodín Kurdov, kde si v skromných podmienkach spoločne varili. Ľudská tvár lídra HDP ho tak robí atraktívnym nielen medzi veľkou kurdskou menšinou.

Povolebná matematika

Vo všeobecnosti sa očakávajú pomerne malé zmeny v porovnaní s výsledkami volieb v júni. Takmer isté víťazstvo sa predpokladá pre stranu AKP, no zároveň – v prípade, že do Parlamentu zasadnú opäť štyri strany – bude musieť hľadať koaličného partnera.

AKP + MHP

Strana, ktorá je analytikmi považovaná za najvýhodnejšieho partnera pre AKP je MHP. Voliči oboch strán pochádzajú z podobných sociálnych a kultúrnych pomerov, no programy strán sa rozchádzajú. Devlet Bahceli, líder MHP, je navyše významným kritikom prezidentovej snahy transformovať republiku na prezidentskú. Hoci v júni získali konzervatívni nacionalisti 16,3% hlasov, v konečnom prepočte kresiel mali mať rovnaké zastúpenie poslancov ako Kurdi (jeden z poslancov MHP prešiel k AKP). MHP je zástancom vojenského vysporiadania sa s Kurdami a nepodporuje ďalšie vyjednávania. V koalícii s AKP by zaručili vládu konzervatívnych pro-tureckých islamistov. V opozícii by tak ostali sekularisti, či reprezentanti náboženskej menšiny Alevitov.

AKP + CHP

Koalícia medzi AKP a večným sekulárnym rivalom z CHP by bola do júna nemysliteľná. Rokovania, hoci bezvýsledne, prebiehali. V prípade, že by Erdoganovci našli spoločnú reč so sekularistami v snahe uvoľniť napätie v krajine, reprezentujúc širšiu škálu Turkov, bolo by to prekvapenie. Koalícia by bola s najväčšou pravdepodobnosťou ťažkopádna a nestabilná, vzhľadom na diametrálne odlišné vnímanie smerovania krajiny.

AKP + HDP

Prieskumy sa zhodujú na tom, že sa takmer s istotou opäť do Parlamentu dostanú aj zjednotení Kurdi. No koalícia AKP s HDP pravdepodobne rovnako nebude predstavovať možný scenár, hoci ani v tomto prípade sa rázne nie nevyslovilo.

CHP + X − AKP

To, že by AKP v budúcej tureckej vláde nefigurovala sa zdá byť nepredstaviteľné. V júni Erdogan nedal ponuku druhej najsilnejšej strane CHP zostaviť vládu, tak, ako je to praxou. Namiesto toho držal v rukách právo vytvárať koalíciu do poslednej chvíle Davutoglu. Neúspech rozhovorov popudil Erdogana k vyhláseniu nových volieb. Podľa ústavy tak môže urobiť znovu.

AKPⁿ

Ak AKP predsa len získa viac hlasov a ostane vládnuť, bude to znakom toho, že stabilita a jednota smerovania krajiny je pre väčšinu Turkov atraktívnejšia ako progresívne zmeny.

Cez víkend posúvalo množstvo krajín ručičky hodiniek o hodinu späť. Zmena na zimný čas sa bude v Turecku konať až po voľbách. Prečo? Oficiálne zdôvodnenie bolo v parlamentných voľbách, logika rozhodnutia však pre mnohých ostala nepochopiteľná. Nie všetky mobilné telefóny a automaticky nastaviteľné hodiny v Turecku boli o rozhodnutí vlády informované a v nedeľu spôsobili Turkom poriadny zmätok.

Okrem nezmeneného času zasiahla vláda kvôli voľbám aj do pracovného života obyvateľov – pracujúci kvôli voľbám dostali špeciálny deň voľna (čo sa v krajine so 14 dňami ročnej dovolenky prvých päť rokov u zamestnávateľa veľmi cení).

V nedeľu bude v Turecku veľmi rušno a oficiálne výsledky sa očakávajú v pondelok. O priebehu volieb a priebežných výsledkoch bude prebiehať online monitoring 1. novembra aj tu.