(Tvárim sa, že) načúvam?
Opäť niečo krátke o tom, čomu načúvame a či vlastne načúvame alebo si len myslíme, že tak činíme.
Asi sa všetci zhodneme, že celý náš život na seba pekne nadväzuje. A predsa môžeme tieto naše nadväznosti do určitej miery ovplyvniť. Väčšinou sme to práve my, ktorí stojíme pred rozhodnutiami. Už od detstva nás svet chce naučiť načúvať mu – niekto načúva prírode, iní načúvajú Bohu, iní zase osudu, každý podľa svojej výchovy a toho, čo sa mu v jeho živote udialo. Som si však istý, že nech načúvame čomukoľvek a veľmi pozorne, vieme objaviť zázračné veci v okamihoch okolo nás. Veľkou nevýhodou nášho vnímania je však „megalomanstvo“ – čo nie je megaveľké, čo nie je megaprínosné, čo nie je megamotivačné, to je nič – to je bežnosť, samozrejmosť našich dní. To, že nám mama nachystá raňajky je bežné, veď je to jej úloha, ona si vybrala rolu matky, nech sa stará a najlepšie nech aj povysáva, vyperie, uprace mi veci, ešte by sa mohla za mňa naučiť. Alebo otec nech mi hľadá prácu, veď čo ja budem, keď sa ma chcú zbaviť, nech mi nájdu a rovno aj byt nech mi kúpia aj s autom, bez toho, že by som musel zaplatiť čo i len euríčko.
Nie, tak toto veru nie je správne. Učme sa navzájom od druhých byť samostatnými, naučme sa, či sme chlap alebo žena variť, upratať si po sebe, povysávať, naučme sa šoférovať auto, ovládať počítač, naučme sa všetko, čo nám príde do cesty – vnímajme veci a využívajme ich pre náš rozvoj a tým aj rozvoj svojho okolia. A na tejto ceste aktivizácie začneme vnímať to, že skutočne žijeme, že sa niečo deje. Nezabúdajme na maličkosti – tie, z ktorých sú naše dni pozliepané – nech naše dni nie je len spánok, práca a jedlo ale poďme do hĺbky – užime si slnečné lúče, vychutnajme si chuť dobrého čaju, či pivka, bozk a objatie od milovanej osoby si nenechajme odplávať v žiadnom momente. Načúvajme tomu svojmu, tomu, čo z nás chce vytvoriť stále kvalitnejších ľudí – hľadajme radšej spôsoby riešení našich životných križovatiek, ako hľadať dôvody prečo sa môžem na svojich cestách zastavovať a blúdiť. Netvorme si alibi, prečo niečo sa nedá, nazrime na maličkosti, robme malé kroky a načúvajme, načúvajme a ešte raz načúvajme.
