Týždeň, keď Martin Jakubec vstúpil do politiky

Vladko Weiss sa ospravedlnil za to, že neurobil to, čo si všetci mysleli, že urobil. Čo urobil, sme sa nedozvedeli, ale dozvedeli sme sa, že jeho obhajca parkoval na mieste vyhradenom pre niekoho iného. A z diskusií sme sa zas dozvedeli, že to bolo všetko úplne inak a v aute ich nebolo ani desať, ani jedenásť, ale štrnásť, len sa policajti nepozreli do kufra. A všetky tieto udalosti spolu spôsobili, že Vladko Weiss je opäť hodný reprezentácie a ďalej už o tom nehovorme.

Prezident Andrej Kiska zopakoval, že Robert Kaliňák by už nemal byť ministrom a tiež pripomenul, že sa na pôde OSN hanbil za premiéra Roberta Fica. Či sa hanbil aj Miroslav Lajčák sme sa nedozvedeli, ale Robert Fico sa zase hanbil za Andreja Kisku a aby tu hanbu nejako zmyl, pozval na návštevu čínskeho premiéra.

Tiež povedal, že informácie o Lacovi Bašternákovi ho vyrušujú, čo je to isté, ako keď je Lucia Žitňanská pohoršená. A stále sa nedalo ubrániť pocitu, že ho ani tak nevyrušujú informácie, ale to, že teraz každý vie, že býva u podvodníka.

Tento týždeň bol zlý pre Rada Procházku, ktorý skončil ešte skôr ako začal, a teraz skončil zase. Ktosi však napísal, že najhoršie na tom aj tak nie je Procházka, ale všetci tí ľudia v regiónoch, ktorí mu uverili. Tí totiž, narozdiel od neho, naďalej musia žiť s ľuďmi okolo seba.

Medzitým sa šéfom gelnickej nemocnice stal módny návrhár Oto Brixi a definitívne tak poprel reči o tom, že existuje čosi ako košická vetva v zdravotníctve. A prominentý slovenský religionista Richard Sulík pri príležitosti zmeny času zauvažoval o zmene času, aby vzápätí rozposlal newsletter s otázkou, či je Marian Kotleba extrémista. A všetci hneď vedeli, že ankety sa nemýlia a výsledky sa aj tak dozvieme podľa ďalších krokov Richarda Sulíka.

Vynorila sa tiež informácia o tom, že čoraz viac univerzít ruší prijímacie skúšky a takto rieši problém s kvalitou vzdelania. Že to však s kvalitou vzdelania vonkoncom nie je také zúfalé, ukázal Jozef Banáš, ktorý skritizoval úplne všetkých za niečo, za čo hlasoval aj on sám, len na to elegantne zabudol. Presne rovnako ako zabudol na mnoho iných vecí zo svojej minulosti. A nikomu to nevadilo, lebo bola taká doba, že sa nikto nezaťažoval faktami.

A ukrajinskí hackeri zverejnili maily Putinovho poradcu Vladislava Surkova, ktoré sa mali týkať Krymu, ale Rusi sa bránili tým, že Surkov žiaden mail nepoužíva a to nám o Rusku povedalo omnoho viac, ako veľa dlhých článkov.

No a, ako sme už spomínali, čoraz viac vysokých škôl rušilo prijímačky. Ľudia občas hovorili, že príde vojna, hoci si ju nevedeli predstaviť, lebo ju nezažili. Možno preto o nej hovorili ako o nejakom dlhom filme, ako o niečom, čo sa dá vidieť na internete, a mali pravdu. Vojna sa presunula na Facebook, spúšťala sa automaticky, a aj tak si ju nikto nevedel predstaviť.

O tom, či naozaj bude, vraj mali do značnej miery rozhodnúť americké prezidentské voľby, ktorých výsledok bol v lepšom prípade neistý, v horšom katastrofický. A napríklad taký Salman Rushdie vyzval ľudí, aby, preboha, nebláznili, lenže Salman Rushdie mal na Facebooku asi toľko lajkov ako Boris Kollár. A tým bolo povedané všetko.

Ak to ešte nestačilo, vstup do politiky ohlásil Martin Jakubec a Slovensko si masívne vydýchlo, lebo vedelo, že je zachránené. Tí ostatní si povedali, že každý deň sme o niečo ďalej, len zlým smerom, no a už úplne najhoršie bolo zistenie, že Martin Jakubec by v tej politike vlastne vôbec nevyčnieval.

Páčiť sa vám môžem tu.