Týždeň, keď sme sa vrátili do 30. rokov. A niektorým sa to páčilo
Poslanci celkom otvorene hovoria v rasových kategóriách, vo vlakoch sú hliadky a v uliciach polovojenské jednotky.. Ak ste si nevedeli predstaviť, ako sa to dialo v 30. rokoch, dialo sa to presne takto.
Bol to týždeň, v ktorom sa zamyslel Martin Glváč. Keď prezident Andrej Kiska vyznamenal organizátora Pohody Michala Kaščáka, položil si bývalý minister obrany otázku, či by nemal oceniť aj organizátorov vinobraní v Pezinku alebo Modre. A odpoveďou mu bolo mlčanie.
Bol to tiež týždeň, keď začal fungovať štátny navigačný systém, ktorý dokázal to isté, čo všetky ostatné navigačné systémy, len oveľa horšie a za veľmi veľa peňazí. A minister financií Kažimír povedal, že Bašternák je príkladom toho, ako sa dalo kradnúť, a Monika Flašíková – Beňová povedala, že korupcia je koordinovaná z najvyšších miest.
A hoci to znamenalo, že členovia vládnej strany povedali, že členovia vládnej strany kradnú, nič nenasledovalo.
Bola to doba, keď bolo možné všetko.
Donald Trump, ktorý zvíťazil vďaka šíreniu poplašných správ, sa sťažoval na šírenie poplašných správ, a Konzervatívny výber, ktorý má na hoaxoch postavený biznis model, zas volal po boji s hoaxami.
Veľký rozhovor poskytol aj bývalý hlavný vyšetrovateľ Gorily.
Gorila bola kauza, ktorá potvrdila to, čo všetci viac-menej tušili, a on teraz potvrdil to, čo všetci viac-menej tušili. Nedá sa. A špeciálny prokurátor povedal, že je to akosi inak a minister vnútra povedal, že nikdy nepovedal to, čo vyšetrovateľ povedal, že povedal. A všetci mu verili, lebo vedeli, že minister neklame.
No a ešte ktosi iný povedal, že aj tak najväčší prúser nie je ani Gorila, ani jej nevyšetrenie, ale to, čo sme tiež všetci viac-menej tušili: že súdna moc robí všetko preto, aby nesúdila, a výkonná preto, aby nevykonávala. A ak na to niekto upozorní, tak ho šikanujú.
To bolo v stredu, stále to však nestačilo.
K prezidentovým vyznamenaniam sa napríklad vyjadril poslanec Mizík, o ktorom dovtedy nikto nevedel nič okrem toho, že by vedel vešať. Teraz sa pozrel, kto z vyznamenaných je a kto nie je Žid, a bol to pohľad síce starý, ale predsa len nový. A bol rok 2017.
A rok 2017 bol desivý: po uliciach krajského mesta totiž zrazu pochodovali vycvičené polovojenské jednotky v uniformách a s vlajkami. Spievali Slovenské mamičky a bolo to pekné, vraveli niektorí; iní sa zas vyľakali, lebo si spomenuli na Obchod na korze. A iní si tiež spomenuli na Obchod na korze, len ho videli inak.
Potom už ale našťastie bola nedeľa, čo znamenalo, že v televízii sa objavil Boris Kollár. A nepovedal nič okrem toho, že program síce nemá, ale aspoň narozdiel od ostatných nešíri nenávisť. A potom nerušene šíril nenávisť na Rómov.
https://www.facebook.com/radovan.hynek.1/videos/640241412830559/?pnref=story
Takto sa skončil druhý týždeň roka 2017 a na mieste bola otázka, kam sme sa dostali, kam smerujeme a či to vôbec ešte zvládneme.
Vo verejnom priestore sa totiž klamalo, namiesto faktov sa používala nenávisť, v uliciach boli polovojenské jednotky a vo vlakoch hliadky.
V parlamente sa objavilo to najhoršie z najhoršieho, ožili stáročné predsudky. Začiatkom roka 2017 zákonodarcovia celkom otvorene hovorili v rasových kategóriách.
Tak často, až to už liezlo na nervy, sa vynárala táto veta: ak ste si nevedeli predstaviť, ako sa to dialo v 30. rokoch, dialo sa to presne takto. Presne takto. Áno, zaznelo to už mnohokrát. Nie, nič sa nezmenilo. Stále ideme vpred.
Radi ma môžete mať tu. A tu je Andrej Danko na tento týždeň: