Týždeň v reklame: nesexi sexizmus, krádež alkoholu a plagáty s kresťanskými motívmi
Sexizmus nikdy nebol tak málo sexi ako dnes
Na Raňajkách s reklamou, ktoré každý mesiac organizuje Klub reklamných agentúr Slovenska v spolupráci s Radou pre reklamu, sme rozoberali sexizmus. Pojem, ktorý sa v rámci reklamnej praxe často vníma iba cez sex, či zobrazovanie nahoty, ale jeho záber je oveľa širší. Spolu s organizátorkami anticeny Sexistický kix a Ľubicou Rozborovou z Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR, ktorá organizovala kampaň „Pretože hovorím nie“, sme rozoberali aj to, aký vplyv má reklama na vnímanie postavenia a úloh žien a mužov v spoločnosti. Veľký. Najviac sa vraj formuje v piatom až siedmom roku života – ako upozornili autori tejto kampane, ktorá nedávno vyhrala na Euro EFFIE, súťaži najefektívnejších európskych reklamných kampaní.
Isto ste zachytili aktivitu #metoo, ktorá sa naštartovala po prevalení sexuálneho obťažovania jedného z hollywoodskych producentov. Ženy, ktoré nabrali odvahu verejne hovoriť o obťažovaní, nájdeme aj Česku či na Slovensku. Myslíte, že sexistická prezentácia žien, napríklad v reklame vysokoškolského (!) klubu Uniq, môže mať vplyv na to, ako sa k nim muži správajú?
Peklíčko. Ale to je žiaľ len vrchol ľadovca. Pozrite si, ako sa s rodovými stereotypmi vysporiadali napríklad v Indii v tejto reklame na prací prášok, ocenenej v roku 2015 na Cannes Lions.
O sexizme som už veľa napísal (napríklad tu som spísal aj krátky návod ako sa vyhnúť nálezu Rady pre reklamu), moju prezentáciu som zhrnul aj v tomto videu pre Sketcher:
https://www.facebook.com/sketcher.sk/videos/1203246946486955/
Zničený citylight je dobrá reklama
Keď Jameson vystavil fľaše alkoholu v osvetlených citylightoch v centre Bratislavy, v mojej skupine sme sa čudovali, že táto reklama prežila víkend. No netrvalo to dlho a hneď niekoľko reklamných nosičov bolo zničených a vykradnutých. Kým to boli fľašky vyložené v nosiči, ktorý si ako výklad môžete zakúpiť a dať tam čokoľvek, bola to bežná reklama. Zaujímavou sa stala až po „interakcii“ s cieľovkou. A je super, že klient agentúry Clockwise to využil aj ďalšej komunikácii.
Slovenské dokumenty
Autorský dokument – žáner, ktorý zostal mnohými nepochopený, zdá sa. Aspoň taký pocit mám z prebiehajúcich diskusií o filmoch Mečiar, ši Medzi nami. Tereza Nvotová si dovolila nakrútiť svoj pohľad na človeka, ktorý spojil politiku s mafiánskymi praktikami a Zuzana Límová nakrútila spovede žien, ktoré prežili desivé veci počas pôrodu. V diskusiách si čítam, ako nesplnili očakávania publika, lebo ponúkli svoj pohľad a nie vyvážené spravodajstvo. Haló. Ešte raz: autorky nakrútili svoj pohľad na témy, ktoré prežili a nejako vnímali. Či už v detstve, prostredníctvom rodičov alebo pri pôrode. To je všetko. Nemajú žiadnu povinnosť pozerať sa na svoje osobné výpovede podľa želania publika, či kritiky, veď ktokoľvek môže nakrútiť film o akejkoľvek téme a z pohľadu, ako to vidí on. A publikum takisto nemá žiadnu povinnosť si filmy pozrieť. A bolo by slušné nekopať do autoriek preto, že upozorňujú na témy, na ktorých im záleží. Najmä milujem mudrovačky tých, ktorí film nevideli.
Som rád, že slovenský film otvára témy a pomáha verejnosti v diskusách o nich. Som presvedčený o tom, že aj napríklad film Únos prispel k tlaku verejnosti na zrušenie Mečiarových amnestií. A dúfam, že sa trošku posunieme aj v kvalite zdravotníctva. Bolo by osožné, keby sa ľudia v zdravotníctve venovali viac sebe ako zverejňovaniu osobných informácií o zdravotnom stave režisérky a jej dcéry.
Kresťanské prvky na plagátoch
No ale poďme späť k reklame. Na plagáte k filmu Mečiar je „otec náhoda“ zobrazený ako svätý obrázok. Celkom k veci mi to príde, keďže jeho babky demokratky si ho idealizovali a glorifikovali a nejedna mala jeho podobizeň hneď vedľa Svätého otca. Čo je desivé, že tak niektoré majú aj Fica. Ako odznelo v Nvotovej filme: „Najprv je Fico a potom Svätý otec.“ Ach Bože!
Trochu menej mi sedí symbolické zobrazenie Remiáša ako ukrižovanej obete na plagáte k filmu Únos. Rozumiem úplne tomu, ako to autori mysleli, len je to podľa mňa trochu ďaleko od témy filmu, či jeho žánru. S motívom kresťanstva, presnejšie s kňazom sme pracovali aj my v našej agentúre Respect APP pri tvorbe jedného zo série plagátov k novému slovenskému poviedkovému filmu DOGG.
Ale viete prečo? Lebo aj o tom je jedna poviedka z filmu DOGG, Grassvater. Celú sériu plagátov si môžete pozrieť tu.
Prieskumník je super
Možno budem osamelý v tomto názore, ale nošu negatívnych emócií, ktorú vyvolal Facebook tým, že na nás skúša Prieskumníka, nezdieľam. Nezdieľam ani názor, že Prieskumník ponúka žumpu, ako sa píše v tomto clickbaitovom článku Smečka. Žumpu tam nájde iba ten, kto sleduje žumpu. Ja tam mám info zo stránok, ktoré sledujem, dobrovoľne, nič čo nechcem vidieť tam nemám. Naopak, veľa vecí, ktoré ma nezaujímajú sú v newsfeede, od výziev ako „kto ide zajtra do Žiliny“ po reklamy stránok, ktoré nesledujem. Ako povedal Filip Struhárik v spomínanom článku zo Sme: „Ľudia akurát zistia, ako nudní sú ich priatelia.“ O tom, čo Prieskumník spôsobí v rámci reklamy, sme spolu s ďalšími odborníkmi hovorili pre Forbes v tomto článku.
Pozrite aj môj minulý Týždeň v reklame: Slovensko zvíťazilo v Bruseli aj v Ľubľane a sledujte moju skupinu, v ktorej nájdete veľa super (alebo zlých) reklám, napíklad takéto:
Už minulý týždeň som písal o Golden Drume, festivale reklám zo strednej, východnej Európy a Blízkeho východu (na ktorom bodovalo hneď niekoľko slovenských reklám), ale nedá mi nevrátiť sa k jednej sérii inzerátov, ktoré hovoria o bezpečnosti na cestách:
Audi síce zvolilo podobný princíp ako turecký Vodafone, ale stále dosť dobrý výkon v rámci relatívne otrepanej témy.
