Uber a novinárčina
Že sa v novinách napíše tendenčný článok, dokonca ako nepriama forma reklamy, na to sa už zvyknúť dá. Stále by ale pisateľ článku mal mať na pamäti, že jeho článok čítajú ľudia, ktorí nemusia byť „odborníci“ na danú tému. Tiež nie som expert, ale čo to viem. A viem hlavne to, že v posledných (možno „platených“ článokoch) je aplikácia Uber MYLNE(?) označovaná ako TAXISLUŽBA. Žeby efekt – 100x opaková lož sa stáva pravdou?
Taxislužba, v pravom význame slova, je definovaná Zákonom č.56/2012 Z.z.
Tento zákon určuje podmienky, za ktorých Obvodný úrad dopravy vydáva KONCESIU TAXISLUŽBY.
Len niektoré:
Jasný podnikateľský subjekt
Stanovište vozidla taxislužby
Max vek vozidla
Minimálne 1x ročne aboslvovanie STK
Prepravný poriadok
Označenie vozidiel ect…
zároveň stanovuje aj podmienky pre vodiča:
Platné psychotesty
Lekárska prehliadka
Preukaz vodiča taxislužby (po absolvovaní skúšok, kde sa napríklad rozoberajú aj práva a povinnosti ako vodiča vozidla taxislužby, tak aj práva a povinnosti cestujúceho) ect…
Ja viem viem.. Mohol by som polemizovať o poctivosti taxikárov. Ono defacto človeku, ktorý chce ušetriť je vlastne jedno, ku komu sadne do auta.
Problém nastane ale až vtedy, keď sa niečo stane. A tu je rozdiel v novirskom slovíčkarení.
Ak zadám do stránky MDVARR, www.infotaxi.sk, v sekcii overenie dopravcu názov UBER.. nájde mi jednu osobu s platnou koncesiou na výkon taxislužby. A nie je to žiadna spoločnosť UBER..
Takže ak sa budeme držať novinárskeho vyjadrovania, že UBER JE TAXISLUŽBA, tak na území SR podniká bez platného povolenia. (To žiadny úrad nenapadlo zakročiť?). Alebo je novinárske označenie „Taxislužba“ MYLNÉ!
Aj z definície zakona. UBER nemá(!) koncesiu na výkon taxislužby, Ani firma a ani autá nespĺňajú podmienky na výkon taxislužby. Ale novinári , nemajú problém túto „službu“ takto pomenovať.
Ako som písal, ak cesta z bodu A do bodu B prebehne OK, tak nie je vlastne čo riešiť. Teda je, ale o tom neskôr.
Problém nastane, pri prípadnej nehode. Podľa Občianskeho zákonníka, aj z definície zákona č 56/2012 vzniká medzi dopravcom a objednávateľom prepravná zmluva. Pri elektronickej forme objednávky (zákon umožňuje) vzniká teda medzi medzi dopravom a obejdnávateľom prepravná zmluva. Neviem si predstaviť, ako by sa vybláznili právnici jednotlivých strán, pri prípadnej nehode. Od koho by si cestujúci mal následne vymáhať ujmu na zdraví, alebo prípadní pozostalí ujmu na živote? Od UBER-u? Od majiteľa auta? Kto zastupuje koho? Prijíma objednávku na prepravu UBER ako aplikácia (dispečing)? Jazdí vodič pod aplikáciou na základe nejakej mandátnej zmluvy? Definuje táto zmluva aj zodpovednosť?
Poistenie v taxislužbe sa pohybuje na úrovni 2,5 násobku klasického poistenia. Pripoistenie sedadiel, pripoistenie batožiny, poistenie zodpovednosti dopravcu, pracovná zmluva vodiča, a všetky ostatné náležitosti určujú v prípade klasickej taxislužby zodpovednú osobu. Všetko má takmer jasné definície. Vek autá, interval kontrol, povinnosti dopravcu, povinnosti vodiča, podmienky prepravy, zodpovednosť za škodu…
Ako s Uberom? Kto je v taktomto prípade tá zodpvedná osoba, alebo spoločnosť? Prepravná zmluva NEMOŽE VZNIKNÚŤ medzi cestujúcim a niekým, kto NEMA koncesiu na prepravu. Autá jazdiace pod UBER-om ju teoreticky nemjú tiež (nie sú označené, nemajú taxametre, chýbajú im registračné pokladne, stanovištia, poistenie pre komerčnú prepravu…)
Čo teda vzniká medzi cestujúcim a spoločnosťou UBER? Akým predpisom je definovaný tento vzťah?
Aký bude postup poisťovne, ak pri likvidácii poistnej udalosti príde na to, že vozidlo, ktoré malo nehodu, je vlastne TAXI? (Preprava z bodu A do B za odplatu… definícia TAXISLUŽBY, a služba je objednávaná u podnikateľského subjektu) Bude stačiť krytie klasickým PZP? Nemyslím. Veď preto ho majú taxíky drahšie. Oveľa drahšie. Predpokladám, že ak sa poisťovňa dozvie o fakte, že aut bolo použiváné na komerčný transport, bude sa snažiť z plnenia vyvliecť tým, že pri podpise zmluvy, bola uvedená do omylu. (Len predpoklad). A nedivím sa jej.
Pozor páni novinári na slovíčkárenie, ktorým aplikáciu v mobile vydávate za taxislužbu. To čo prevádzkuje UBER na Slovensku sa taxislužbou nedá nazvať ani náhodou. Je zaujímavé, že ani Uber samotný, sa za taxislužbu nedefinuje.
Používa slová ako služba, alebo platforma. Veľa vecí na stránke je v anglickom, prípadne českom jazyku. Dozvedieť sa tak, ako je to napríklad pri uplatnení si škody, poškodenia batožiny, zdravia, prípadne smrti je takmer nemožné.
Vydávať teda službu, alebo platformu za TAXISLUŽBU, je zo strany novinárov priamo NEZODPOVEDNOSŤ.
Ľudia čítajúci článok, môžu mať pocit , že sedia v aute TAXISLUŽBY!!! Aj s patričnou ochranou a mierou zodpovednosti prevádzkovateľa. Lenže firma, ktorá vyzerá ako dopravca, dopravcom nie je. Ani podľa slovesnkých zákonných predpisov, ani podľa nariadení EU..
To že takáto platforma funguje na Slovensku bez zásahu na to určených inštitúcií, to už je na samostatný blog. Možno neskôr
