Denník N

Uber nie je taxislužba. Uber je „ľudia ľuďom…“

Uber je niečím, čo legislatíva ani súčasná ekonomika nevie definovať.

O aplikácii Uber sa už napísalo veľa. Mnohí krútia hlavami, ako môže niečo také fungovať. Iní zas nechápu, čo komu na tom vadí. Myslím, že nastal čas uviesť veci na pravú mieru a priznať si, že pri Uberi musíme pochopiť, že ide o niečo, čo nemá obdobu a naše súčasné argumenty sú zastaralé. Ako teda vnímam uplynulý týždeň z pohľadu Uber vodiča? Čo teda Uber je a aká legislatíva, či povinnosti sa týkajú vodičov aj spolujazdcov využívajúcich aplikáciu? Bude mi cťou zasvätiť vás do toho, ako vnímam veci ja.

Uber je postavený na niečom, s čím legislatíva nepočítala a ekonomika na to nebola pripravená. Štát ho nedokáže regulovať bez toho, aby sa nedotkol základných ľudských práv a slobôd. Uber je postavený na ochote, dôvere a dobrej vôli. Na ochote podeliť sa a na dôvere medzi dovtedy neznámymi ľuďmi. Ako to myslím? Rozpoviem vám príbeh, v ktorom to objasním.

uber1

3 am

Sú tri hodiny ráno. Zvoní budík, posuniem ho ešte o päť minút. Čo čert nechcel budím sa až o pol hodinu. Veci mám už síce pobalené, no vlak o štvrtej z Hlavnej stanice už autobusom nestíham a na taxík mi neostala hotovosť. Topiaci sa aj slamky chytá a tak volám bratovi, či by ma nevedel hodiť. Veď mu potom dám nejakú päťku na benzín. On mi však s ľútosťou oznamuje, že popil a za volant nesadne.

Nádej umiera posledná a on mi dáva číslo na suseda z vedľajšej brány. Nakoniec sa dohodneme, o desať minút je pod mojim domom a letíme na stanicu. Síce to nie je taxikár, nečakám od neho, že by mal psychotesty a ani v prípade komplikácie sa nebudem odvolávať na to, že ma ako cestujúceho nemá poisteného. Viem, do čoho idem. Obaja vieme, do čoho ideme a vkladáme dôveru jeden v druhého. Ak nás zastavia policajti, nemajú dôvod zisťovať odkiaľ sa poznáme, kto sme a za akým účelom sme spolu v aute. Je to len naša vec. Nakoniec celá cesta dopadne výborne, ja stihnem vlak a garantujem vám, že nabudúce až nastane takáto situácia, nebudú už v aute sedieť dvaja cudzí ľudia, ale dvaja „kamoši“. No a niekomu jedného dňa napadlo, čo keby som na to spravil appku?

Ako to teda funguje?

Uber je v tomto príbehu mojim bratom. Sprostredkovateľom spojenia medzi dvoma dovtedy cudzími ľuďmi. Medzi niekým, kto potrebuje niekam „hodiť“ a tým, kto je ochotný ho odviezť.

Vytvoriť takú komplexnú aplikáciu akou je Uber, zaberie nejaký čas a nejakú námahu. Je teda len logické, že za sprostredkovanie si vypýta aj určitý podiel. Ten je vo výške 20% zaplatenej, vopred dohodnutej sumy. Zvyšok zasiela aplikácia na účet vodiča ako odmenu za odvoz. Každá jedna jazda je monitorovaná a uložená do systému. Je jednoducho spätne overiteľná, a v prípade nespokojnosti niektorej strany sa tak riešia problémy veľmi jednoducho.

Ak sa mi nepáči vodičovo správanie, môžem kedykoľvek vystúpiť a odmietnuť za toto sprostredkované stretnutie zaplatiť. Pokiaľ je naopak pochybný spolujazdec, nič mi nebráni ho odmietnuť, a celú objednávku stornovať. V prípade zabudnutia niečoho v aute, sa dá vodiča jednoducho kontaktovať. Od prvého momentu, kedy vodič prijme objednávku, sú títo dvaja v telefonickom kontakte, a každý z nich urobí všetko pre to, aby bolo ich stretnutie čo najpríjemnejšie.

Samozrejme, nie vždy tomu musí byť tak. Vtedy neostáva než zhodnotiť, že cesta s týmto človekom bola chyba. Takéto veci, rovnako ako mnoho iných v živote, ale iba ťažko predpovedať. Či už oslovíme v piatok večer v bare nesprávne dievča, alebo sa rozhodneme v núdzi požiadať o pomoc nesprávneho človeka. No zodpovednosť za vlastné rozhodnutia patrí k životu. Buďme radi, že žijeme v relatívne demokratickom štáte. Svet je plný ľudí, ktorí také právo nemajú a namiesto toho je ich život obmedzovaný a určovaný chybami ľudí, s ktorých názormi a pohľadom na svet sa vôbec nestotožňujú. Sadnem si do auta komu ja chcem, odveziem sa s kým ja chcem, a zaplatím za to komu ja chcem. Bodka.

5c38527d3d6d0fe2d635802fdeaf3779

Pravidlo 4 a pol

Našťastie nie je Uber “úplny hňup“. Keby sme teraz založili na Facebooku skupinu „Bratislavskí vodiči“, a každý by kedykoľvek mohol napísať, že potrebuje odvoz a ktokoľvek by mu mohol tento odvoz poskytnúť, tak by pravdepodobne žiadna diskusia na túto tému nenastala. Napriek tomu by to však bolo podstatne väčšie riziko a nikdy by sme nemali istotu, čo za čudáka s pochybným autom pre nás nakoniec príde.

Každý vodič registrovaný v aplikácii musí dokázať bezúhonnosť (výpis z registra trestov), bezproblémovú šoférsku minulosť (výpis z evidenčnej karty vodiča) a bezproblémový technický stav vozidla (vek max. 10rokov a platná TK a EK). Môžem si tak byť istý, že pre mňa nepríde vrah na dvadsaťročnej Felícii (true story s taxíkom v Bratislave).

Navyše po každej jednej spolujazde musí spätnú väzbu poskytnúť vodič aj spolujazdec. Hodnotenie prebieha na stupnici 1-5 hviezdičiek. A tu sa sranda ešte len začína. Ak vodič alebo spolujazdec klesne pod spriemerované hodnotenie 4,5 (!) môže ho aplikácia na kohokoľvek osobný podnet vyradiť. A to vám poviem, že je to drastický filter, ktorý by si zaslúžila každá väčšia či menšia firma v našej republike. Rozhodne by ma zaujímalo, ako by dopadol každý jeden politik či manažér firmy, keby mu mal každý občan, zamestnanec či klient dať hodnotenie od 1-5. Verím, že podaktorý by boli aj pod priemerom 2 a napriek tomu sú tam, kde sú. Príde vám to fér? Mne nie…

Na záver

Za uplynulý týždeň som sa cez aplikáciu Uber spoznal s vyše 100 ľuďmi. Absolvoval som 80 jázd a skončil som s priebežným hodnotením 4,98 (79×5* + 1×4*). Nie že by som sa chcel chváliť, ale pochopiteľne z toho mám radosť.

Obrovská vďaka však patrí aj spolujazdcom. Počnúc osemnásťročnou stredoškoláčkou, až po mladého chirurga pôsobiaceho v zahraničí, boli všetci do jedného úžasní ľudia. Bez toho, že by ma predtým poznali, bez toho, že by som im mohol čokoľvek garantovať, sa rozhodli radšej pre jazdu s cudzím chalanom. Uprednostnili ma pred taxikárom, s ktorými má každý jeden Bratislavčan zmiešané skúsenosti. Opakujem, že to bolo ich vlastné rozhodnutie, a čuduj sa svete, všetci boli spokojní a šťastní. Nikto neľutoval.

Pre niektorých som bol prvý uberista, no aj tí, pre ktorých som bol piaty či šiesty, si nevedeli aplikáciu vynachváliť. Všetci mali s vodičmi pozitívne skúsenosti. Koniec koncov som sa aj ja sám nechal párkrát odviezť, a som taký nadšený, že už po týždni fungovania viem, že nikdy sa nechcem po Bratislave voziť inak.

PS: Regulovať či nie?

Aplikácia Uber rovnako ako Airbnb a pod. spadajú v ekonomike pod označenie „Sharing Economy“ alebo „Mikropodnikanie“. Tieto pojmy sú úplne nové a viacerí máme o týchto výrazoch skôr len domnienky, než overené informácie. Už teraz je však nad slnko jasné, že zdieľaná ekonomika je niečím novým a len tak ľahko sa jej už nezbavíme. Je to reakcia obyčajných ľudí na svet, v ktorom pochopili, že sa nedá dôverovať politikom a ich priateľom-oligarchom, či korporátnym médiam. Ľudia zistili, že je oveľa prijateľnejšie veriť samým sebe, a spoľahnúť sa jeden na druhého. Tejto téme by som sa rád širšie venoval vo svojom ďaľšom blogu.

sharingeconomy900x4002

Teraz najčítanejšie