Učiteľov si nevážime a študenti sú nešťastní
Tento blog mal byť pôvodne o najšťastnejších študentoch a učiteľoch na svete. V prieskumoch ale Slovensko figuruje na posledných priečkach šťastia študentov aj učiteľov.
Zdroj foto: myconnect.campion.com.au
Najšťastnejší študenti
Program PISA pravidelne skúma vedomosti 15-ročných študentov z matematiky, čítania a prírodných vied v 65 krajinách sveta. V roku 2012 sa navyše pýtal študentov, či sú šťastní.
Najšťastnejší študenti sú v Indonézii, Albánsku a Peru. Zaujímavé je, že práve šťastní študenti majú najhoršie vedomosti z matematiky, čítania aj prírodných vied. Peru a Indonézia sú na samom chvoste výsledkov a Albánsko je asi v poslednej desiatke. Zdá sa, že šťastní študenti sú práve tí s najhoršími výsledkami a teda tí v krajinách so slabším školstvom.
Najnešťastnejší sú študenti v Kórei, nasledujú Česi a Slováci. Je prekvapivé, že nešťastní kórejskí žiaci dosahujú práve najlepšie vedomostné výsledky. Pravdepodobne ich nespokojnosť súvisí s tým, že kórejské školy sú náročné a prísne. Mohli by sme preto usúdiť, že čím sú školy jednoduchšie, tým sú študenti šťastnejší a naopak. Nie je to tak. Fínski žiaci nemajú takmer žiadne testy a domáce úlohy, a predsa sú piati najmenej šťastní.
Najšťastnejší učitelia
Program TALIS skúma pracovné podmienky stredoškolských učiteľov v 34 krajinách sveta. V roku 2013 zisťoval aj, či sú učitelia šťastní a pýtal sa ich dve otázky: Máte pocit, že spoločnosť si učiteľov váži? a Ste celkovo spokojní vo svojej práci?
Najšťastnejší učitelia sú v Malajzii. Spoločnosť si ich váži najviac (83,8 %) a v práci sú najspokojnejší (97 %). V Európe si učiteľov najviac váži Fínsko (58,6 %) a za ním Flámsko.
Najhoršie vyšlo z prieskumu Slovensko. Slováci si učiteľov nevážia. Len 4 % učiteľov má pocit, že si ich Slováci vážia. Slovensko má tiež tretie najvyššie percento učiteľov, ktorí zvažujú, či si vybrali správne povolanie. V Malajzii je toto percento najnižšie.
Prieskum TALIS tvrdí, že ak sú učitelia zapojení do rozhodovania o škole a spolupracujú s ďalšími učiteľmi, sú v práci spokojní a majú pocit, že si ich ľudia vážia. Dôležitým faktorom je zrejme aj plat. Údaje sa rôznia, ale učitelia v Malajzii zarábajú o niečo viac, než je priemerná mzda, približne sedemnásobok minimálnej mzdy. Slovenskí učitelia zarábajú len dvojnásobok minimálnej mzdy, nastupujúci len 1,5 násobok.
Čo to teda znamená
Môžeme povedať, že kvalita školstva, či úspech študenta nevplývajú na jeho šťastie. Pocit šťastia a spokojnosti môže byť ovplyvnený aj mnohými inými faktormi ako povaha národa, životná úroveň krajiny, očakávania žiakov ale aj puberta.
Výsledky postavenia učiteľov sú ale vážnejšie. Hoci aj tie sú do istej miery subjektívne, odrážajú dlho kritizovanú realitu slovenského školstva a urgentnú potrebu nápravy. Ak si učiteľov vážia len 4 % Slovákov, je to mimoriadne zlý výsledok pre členský štát EÚ, ktorý má ambície byť súčasťou západnej Európy.
Otázku platov učiteľov a ich vnímanie v našej spoločnosti je treba riešiť. Nedobre zaplatený učiteľ sa necíti vážený, čo vyvoláva frustráciu a vplýva na atmosféru v škole. Tá sa neskôr prenáša na študentov. Ak chceme úspešnú krajinu s cieľavedomými a motivovanými mladými ľuďmi, ktorí ju budú ťahať vpred, musíme naše školstvo čo najskôr postaviť na nohy. Začať treba pri investíciách. Slovensko dlhodobo investuje do školstva najnižšie percento HDP v Európe. V roku 2007 to bolo len 3,6 % HDP.
Pridajte sa ku mne na Facebooku: Brani Gröhling – Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny
Zdroje:
http://www.bbc.com/news/education-25187993
http://educationbythenumbers.org/content/teachers-top-performing-countries-teach-less_1404/
http://www.newstatesman.com/world-affairs/2013/12/global-school-rankings-where-are-students-happiest
