Údajňe na Hornim Záhorí existuje istá obec,
v kerej zabúdzit je “velice lachká vjec“ …
Údajňe na Hornim Záhorí existuje istá známa obec,
v kerej z ničeho nic zabúdzit je “velice lachká vjec“,
lebo tam ulica aj ve dvori neráz je
a na tej ulici, že dvur další jestvuje,
ňekedy aj vícej jak enem jeden či dva,
a proto zabúdzit tam neňi vúbec vjec vynímečná …
No a že v tej dzedzine svjetobježní ludé žijú,
zminky o nich aj v dalekej Americe sa vyskytujú:
1/ že ked Krištof Kolumbus ten kontinent „objaviu“,
hned potem, jak na tú americkú pevninu (v)stúpiu,
jeden dzedzinčan z tej záhoráckej obce,
kerý už tam na kameni sedzeu pohodlňe
a pozorovau to světué americké more,
opýtau sa ho prevelice začudovaňe:
„Des´ dofčilka byu?!“ … „Des´ dofčilka byu?!“
A Kolumbus ostau, jak keby ňejaký hrom doňho uderiu.
2/ že ked americkí kozmonauci na Mjesíci pristáli,
že temu, co zbadali, šecí sa prevelice čudovali,
lebo tí svjetoobčané už tam trávu sékli a pri tem si spívali!
Enem nigdo pofčil neví, jak sa tam vúbec dostali …
11.04.2017/19.04.2017
Obrázok z vlastných zdrojov
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.