Uhlie zabíja a Hornonitrianske bane sa to snažia ututlať

V mene tzv. všeobecného hospodárskeho záujmu sa dlhodobo živí systém výhodný len pre finálnych užívateľov výhod z Hornonitrianskych baní. Tým všeobecným hospodárskym záujmom má byť vraj udržanie výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia. Pozrime sa však čo sa stane ak do rovnice zahrnieme všetky spoločenské náklady.

Čo je horšie ako byť baníkom?

Prvou obeťou uhlia sú samotní baníci, ktorými sa obhajcovia dotácii tak radi oháňajú. Ťažba uhlia a lignitu má najvyšší počet novopriznaných chorôb z povolania za posledné dva roky (2016 a 2015), hoci sa na celkovej zamestnanosti nepodieľa ani zďaleka toľko čo iné ekonomické činnosti (napr. výroba motorových vozidiel a zdravotníctvo).

Za posledných 10 rokov je možné z verejne prístupných zdrojov narátať 27 smrteľných pracovných úrazov pri dobývaní uhlia (2009-2012 (25), 2013-2016 (1), 2017 (1))

Samotné Hornonitrianske bane minú na svojich zamestnancov iba 55 miliónov eur ročne, čo je zhruba polovica dotácie, ktorú na kompenzáciu strát z výkupu uhlia dostávajú Slovenské Elektrárne. V situácii keď sa zamestnávatelia sťažujú na nedostatok pracovnej sily, dotujeme pracovné miesta v súkromnej spoločnosti na ktorých si naši krajania ničia zdravie a riskujú život. Nestojí to za to, výsledok ich práce totiž ničí život aj ostatným.

Hovorkyňa vykazujúca významné odchýlky 

Zvyšné obete uhlia vyplývajú zo znečisteného ovzdušia v dôsledku spaľovania hnedého uhlia. Práve tento fakt sa snažia HBP ututlať:

„Žiadne oficiálne štatistiky, Správa ministra zdravotníctva o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012-2014, ani Zdravotnícka ročenka 2015, z pohľadu chorobnosti, úmrtí, výskytu nádorových ochorení, ochorení dýchacích ciest, srdcovocievnych ani obličkových chorôb nevykazujú v regióne žiadne mimoriadne odchýlky. Stredná dĺžka života je dokonca v Prievidzi a Trenčíne nadpriemerná. “

(Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa HBP)

Slová hovorkyne sú zákerným zavádzaním. Po prvé si treba uvedomiť, že znečistenie ovzdušia z hnedého uhlia nie je v žiadnom prípade ohraničené na jeden región. Jemné prachové častice vedia preletieť aj viac ako sto kilometrov. Spaľovanie uhlia má teda dokonca cezhraničný dopad.

Po druhé, ak zoberieme dolné hranice odhadov úmrtí v dôsledku znečisteného ovzdušia, ide o desiatky obetí ročne. Podľa WHO zabíjajú jemné prachové častice najmä prostredníctvom kardiovaskulárnych ochorení (zvyšujú zápal), čo je celkovo jedna z najčastejších príčin úmrtia. Aj keby sa nachádzali všetky obete na území Hornej Nitry, štatistiky by pravdepodobne žiadne mimoriadne odchýlky nezaznamenali.

Po tretie, na to aby mohla pani hovorkyňa na základe štatistík o úmrtnosti posudzovať vplyv jedného zdroja znečistenia potrebuje minimálne epidemiologickú štúdiu, ktorá vie zohľadniť vplyv viacerých rizikových faktorov. Z ročenky a správ MZSR tento argument neupletie, tieto publikácie na tento účel ani neslúžia. Takéto štúdie sa samozrejme robili a výsledok bol jednoznačný – uhoľné elektrárne zvyšujú úmrtnosť.

Absurdnosť argumentácie HBP si môžeme ilustrovať na nasledovnom prípade. Predstavme si masového vraha, ktorý je z Prievidze a za obeťami cestuje po celej strednej Európe. Zabije zhruba 50 ľudí ročne. Pred súdom však sebavedomo vyhlási, že je nevinný, pretože štatistiky úmrtí v Prievidzi nevykazujú žiadne mimoriadne odchýlky.

Odhady predčasných úmrtí spôsobených ENO sa pohybujú medzi 50 -500 občanov ročne. Odhady spoločenských nákladov v stovkách miliónov eur.

Účet nekončí

Okrem znečistenia ovzdušia zo spaľovania tu máme aj skládku stabilizátu (zmes popola a produktov odsírenia) z Nováckych elektrární.  Čo si s ňou užili občania Zemianskych Kostolian si môžete pozrieť tu.

Kúpele Bojnice sa na základe geologických posudkov obávajú o zdroje termálnych vôd. Bolo by veľmi smutnou pointou, ak by sme v mene pracovných miest bez budúcnosti, prinášajúcich choroby a smrť ohrozili perspektívne pracovné miesta v oblasti liečby a rekreácie.

Ak zoberieme do úvahy všetky spoločenské náklady, čo najskorší riadený útlm dotovania hnedého uhlia by mal byť najvyšším hospodárskym záujmom. Potvrdzuje to aj Klub Ekonomických Analytikov, ktorý obmedzenie podpory uhoľného baníctva vyhodnotil ako najužitočnejšie opatrenie z revízii verejných výdavkov. Čičmanec a jeho služobníci budú asi proti, ale každý kto nedobrovoľne dýcha jemné prachové častice z hnedého uhlia a ešte si za to aj platí, by mal mať väčšie slovo pri stole ako finálni užívatelia krvavých peňazí z alobalu.