Denník N

Ukájam svoje dieťa a iné hlúposti v Televíznych novinách

Reportáž TV Markíza sa začala experimentom o dojčení na verejnosti a skončila vyjadreniami pediatričky o ukájaní dieťaťa. Ukážkový príklad, ako nerobiť reportáž.

Reportáž sa začína sociálnym experimentom, kedy matka dojčí bábätko na rušnej ulici. Jedna z oslovených okoloidúcich hovorí, že pokiaľ je dojčenie diskrétne, nemá s tým problém. Ďalší muž hovorí, že pokiaľ dojčiaca matka nie je húfne odhalená a nahá, tiež s tým nemá problém. Chvalabohu, nedali do reportáže nikoho, kto by s tým problém mal, lebo potom by som vyžadovala reportáž aj o tom, či ľuďom neprekážajú reklamy na ulici na obchod so spodnou bielizňou Intimissimi (ak chcete mať predstavu o tom, koľko takých reklám Intimissimi po Bratislave má, pozrite si video Diany Fabiánovej). Samozrejme s tým rozdielom, že dojčením žena napĺňa potreby dieťaťa. Reklamy Intimissimi nenapĺňajú nikomu žiadne potreby.

Následný strih na neonatologičku, ktorá hovorí, že dojčiť sa má najmä doma. Ak je to nevyhnutné na verejnosti, tak snažiť sa vytvoriť si intímne prostredie. A že predvádzať sa, že som supermatka roka, lebo dojčím, nie je asi to najlepšie. Typický „podporujúci“ prístup lekárky z nemocnice, ktorá sa hrdí titulom Baby-friendly.

A potom prechádza reportáž na dojčenie starších detí. Vyjadruje sa pediatrička Katarína Šimovičová, ktorá tvrdí, že pre deti staršie než dva roky to už nie je o výžive, ale o ukájaní sa matky aj dieťaťa. Hovorí, že dojčení škôlkári sú menej socializovaní a samostatní. A že matky strácajú dojčením vápnik v zuboch a kostiach a nemyslia na to, že raz budú mať z toho problémy. Pediatrička ďalej hovorí, že sa dojčiace matky odvolávajú na odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ale podľa nej WHO odporúča dojčiť staršie deti len v rozvojových krajinách.

Najprv sa pristavím pri pediatričke Kataríne Šimovičovej. Tá už v roku 2014 vyvolala rozhorčené reakcie, keď v Dámskom magazíne na RTVS (od 16. minúty a potom ku koncu) vyhlási, že dieťa po roku si nemá čo žiadať prsník v trolejbuse alebo ambulancii alebo že od štvrtého mesiaca treba dieťa učiť na fľašku alebo že umelé mlieko sa v pohode vyrovná materskému! MUDr. Katarína Šimovičová je dokonca členka Výboru Slovenskej pediatrickej spoločnosti, a tak zaráža, že hovorí veci, ktoré sú absolútne vedecky nepodložené.

Tentokrát opäť tvrdí veci, ktoré sú minimálne zavádzajúce a zrejme aj úplne nepravdivé. WHO napr. nikde nepíše, že jej odporúčanie dojčiť deti min. do dvoch rokov veku je len pre rozvojové krajiny. Nenašla som tiež žiadnu štúdiu, ktorá by potvrdzovala, že dlhšie dojčené deti sa menej socializujú. Čo sa týka straty vápnika, tak áno, k tej dochádza počas tehotenstva aj dojčenia, ale podľa štúdií dôjde k obnove do 6 mesiacov po skončení dojčenia. Ale to, že dlhodobé dojčenie znižuje riziko rakoviny prsníkovvaječníkov, nespomenula.

Aj keď môže mať ako pediatrička dlhoročné skúsenosti, ako odborníčka by sa mala opierať o vedecké štúdie a nie o svoje dojmy. Lebo potom jej tiež môžem argumentovať mojimi skúsenosťami, že moje dlhšie dojčené deti sa výborne socializujú a že nemajú problém piť kravské mlieko z pohára, hoci z fľaše nikdy nepili.

Reportáž vyvolala rozhorčené reakcie, otvorený list napísalo aj združenie Mamila. Neviem, čo bolo účelom reportáže, ale dojčeniu urobila skôr medvediu službu, lebo vyznela v neprospech dojčenia na verejnosti a dojčenia starších detí.

V prvom rade je vecou každej matky, ako dlho, kde a či vôbec bude dojčiť svoje dieťa. Samotná dojčiaca žena v reportáži povedala, že jej je jedno, čo si o nej myslia iní ľudia, pretože podstatné je pre ňu dieťa. Traja ľudia v reportáži povedali, že dojčiť treba diskrétne. Chcela by som vidieť, či natočia ženu, ktorá by vyslovene vystrkovala prsia na verejnosti pri dojčení. Takú som ešte nestretla, takže celá reportáž je z tohto pohľadu úplne nezmyselná.

V druhom rade by bolo vhodné dať priestor ľuďom, ktorí sa ako odborníci odvolávajú na štúdie a nie na dojmy. To od redaktoriek vyžaduje hlbší ponor do problematiky. Tým, že ide o reportáž do televízie, v ktorej nemožno mať hyperlinky na štúdie a zdroje, zodpovednosť redaktorov za výber respondentov, odborníkov a následný zostrih, je oveľa väčšia. V tejto reportáži v tomto smere došlo k zlyhaniu.

Na záver musím napísať, že spoločnosť vyvíja na matky nepríjemný tlak. Ak žena nedojčí novorodenca, je zlá matka. Ak dojčí dieťa aj po prvom roku, už to trochu preháňa. No a ak dojčí ešte staršie dieťa, už je to pomaly úchylné. Dojčenie/nedojčenie je výlučne vecou matky. Nech sa jej do toho nik nestará.

Osobne si želám, aby každá žena chcela a mohla dojčiť, pretože zdravotné výhody pre dieťa aj matku sú nepopierateľné. Na to sú však potrebné zmeny v pôrodníctve, pediatrii aj celkovo v spoločnosti. A aj napriek tomu nebude môcť každá žena dojčiť. Takže ako vždy, je potrebná najmä tolerancia a neodsudzovanie spoločnosti.

Ak sa chcete dozvedieť viac o vplyve dojčenia na zdravie detí aj matiek, skúste túto publikáciu.

A ak chcete vedieť viac o výskume materského mlieka, sledujte blog vedkyne Katie Hinde Mammals suck, na ktorom uverejňuje fascinujúce zistenia o materskom mlieku. Vedeli ste napríklad, že počas dojčenia sa vplyvom podtlaku do bradavky dostávajú sliny dieťaťa? Následne receptory v prsníku vyhodnocujú zloženie slín a v mlieku sa produkujú protilátky, pokiaľ je dieťa choré.

A na záver ešte jedno vtipné video, ktoré vysvetľuje, prečo by ženy nemali dojčiť na verejnosti. (So slovenskými titulkami si ho môžete pozrieť tu.)

Teraz najčítanejšie