Denník N

Únava či vášeň

Cez seba prehodila ľahkú košieľku…

Cez chrbát natiahla veľkú osušku a poriadne si vyšúchala telo, skvelý pocit, akoby sa postupne zbavovala nánosov stresu a starostí, ktoré sa jej na telo počas dňa prilepili. Napriek tomu, že dnes odišla z práce podstatne skôr, starostí mala vyše hlavy, u očného lekára bolo neskutočne veľa ľudí. Len čo vošla do chodby a prešla zopár metrov, chcela sa otočiť a ísť opačným smerom. Pred ambulanciou nebolo jediné voľné miesto na sedenie, mnohí z čakajúcich sa nervózne prechádzali alebo sa opierali o stenu.

Keby nešlo o jej dieťa asi by sa dobrovoľne nezaradila do zástupu čakajúcich, ale v tomto prípade nemala na výber. Ešte raz prekontrolovala situáciu a postavila sa nabok, priepustku, ktorú držala v prstoch vrátila do kabelky, tak skoro ju potrebovať nebude. Asi po dvadsiatich minútach sa dvere ambulancie otvorili, vykukla hlava s blonďavou hrivou, konečne sestrička. Rýchlo podišla ku dverám a vtisla jej do ruky papiere. Namiesto pozdravu na ňu pozrela unavenými očami: „Dnes to bude nadlho, takto to tu vyzerá od skorého rána, samé súrne prípady.“ Nepovedala nič, zdalo sa jej to zbytočné, vrátila sa na svoje miesto ku svojej malej princezničke. Ešte aj teraz sa jej pri pomyslení na dnešný deň zakrúti hlava.

Osušku zavesila na horúci radiátor, cez seba prehodila ľahkú košieľku s ramienkami, hrubým hrebeňom si prečesala mokré vlasy. Potichúčky vošla do spálne, ale manželovej pozornosti aj tak  neušla. Zvalila sa na posteľ, pritúlila sa k nemu a nechala sa hladkať, jemné dotyky jeho prstov ju upokojovali a vzrušovali zároveň. V tomto okamihu sama nevedela čo chce, únava ju zmáhala a vášeň spaľovala.

Teraz najčítanejšie