Denník N

Únos

Už veľakrát som o danom čine počul, ale keďže som mal tak dva roky, keď sa odohral, tak mi to prišlo ako veľmi vzdialené a akési neosobné. Film mi k v ňom spomenutým činom a dátumom pripojil pocity, ktoré by vo mne inak zmienky o týchto veciach nikdy nevyvolávali. Dúfam, že tento film uvidí omnoho viac mladých ľudí, ako si myslím.

Ticho, smútok a hnev. Tieto tri slová sú pre mňa prijateľným popisom pre film, ktorý som práve videl.

Ticho som tam sedel a v mysli prežíval príbeh, ktorý sa premietal predo mnou na plátne. Potichu som vstal a potichu aj odišiel.

Smútok bolo to, čo som cítil ako prvé, keď som z kina vyšiel. Po ceste domov sa mi tlačili slzy do očí a nevedel som prečo. Nevedel som, či to bolo kvôli ľuďom, ktorí museli zomrieť, aby vôbec takýto film raz vznikol. Či to bolo kvôli ľuďom, ktorí si to museli zažiť na vlastnej koži. Alebo to bolo kvôli tomu, že je to práve krajina, v ktorej som sa narodil, kde je takéto niečo možné.

Hnev je to, čo cítim voči všetkým ľuďom, ktorí sú za tieto činy zodpovední. Hnev je to, čo cítim, keď si predstavím, ako sa títo ľudia momentálne cítia – keď sa ich zmocní dočasný strach a stres, že sa tieto činy aj po toľkých rokoch medzi ľuďmi riešia a následne ich ukľudní vedomie toho, že sa im aj tak nič nemôže stať.

Uniesli človeka a mnohých ďalších zabili.

Uniesli našu krajinu.

A my si ju nechávame unášať každých pár rokov znova a znova.

Teraz najčítanejšie

Roman Petrušek

Odhodlaný a inovatívny človek, ktorého láka lepšia budúcnosť školstva, mladých ľudí a našej spoločnosti ako celku.