Urobiť poriadok v poplatkoch v zdravotníctve nebude ľahké

Ak mám moc písať zákony, píšem si ich pre seba
Bude to mimoriadne ťažká úloha pre manažment MZ a parlament. Ak si tieto dve inštitúcie budú uzurpovať právo rozhodnúť o poplatkoch sami, bez širokej diskusie s odbornou i pacientskou verejnosťou, nevyriešia nič. Toho dôkazom je aj ostatná novela zákona, ktorá bez odbornej diskusie zakázala poplatky za tzv. prednostné vyšetrenia. Práve príjmy z týchto poplatkov významne a legálne kompenzovali nedostatočné platby niektorým ambulanciám, najmä v špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Argumenty za ich zrušenie tvrdili, že sú pre pacientov diskriminačné. S tým možno súhlasiť, ale ak chcel zákonodarca zrovnoprávniť všetkých pacientov, bola by stačila malá úprava v zákone tak, aby sa poplatky za prednostné vyšetrenie zakázali vyberať v ordinačných hodinách. Zrušenie týchto poplatkov veľkých hráčov na zdravotníckom trhu nepoškodilo. Okamžite sa vynašli a založili si firmy na „manažment pacienta“, ktoré naoko nemali nič spoločné s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pre ktorého poplatky vyberali. A čuduj sa svete, čo potvrdili aj právnici, tento postup je v súlade so zákonom. Zrušenie tohto a ďalších poplatkov znížili príjmy iba malým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak podľa uvedenej novely zákona, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie požadovať úhradu za výkony, hradené z verejného zdravotného poistenia, ako je možné, že finančné skupiny, ktoré sú majiteľmi veľkých zdravotníckych zariadení tak robiť môžu a nič sa im nestane? Ako je možné, že zdravotnícke zariadenia týchto finančných skupín si určujú svoje pravidlá pre poplatky a nikoho z kompetentných to netrápi? Ak si na túto otázku budú vedieť odpovedať úradníci MZ a zákonodarcovia, potom pochopia, kde treba začať, ak chcú aby v poplatkoch v zdravotníctve bol konečne poriadok. Je viac-menej isté, že do osieho hniezda nikto z nich pichať nebude. Je možné predpokladať, že kým sa budú zdravotnícke zákony pripravovať tak ako doteraz a bude ich pomáhať písať to isté všemocné konzorcium, nič sa v poplatkoch nezmení.

Ako z bludného kruhu von?
Zoznam tzv. „povolených poplatkov“ nič nerieši, skôr naopak. Vyvolá ešte väčší chaos, ako tu je teraz. V ordinačných hodinách treba zákaz tzv. prednostných vyšetrení ponechať, čím by sa dosiahla rovnosť pacientov v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Rovnako treba v ordinačných hodinách zakázať poplatky za všetky výkony, hradené zo zdravotného poistenia. Na druhej strane by však bolo vhodné tzv. prednostné vyšetrenie povoliť mimo ordinačných hodín. Rovnako mimo ordinačných hodín by bolo možné povoliť aj poskytovanie a platbu za všetky výkony na želanie pacienta, a to aj také, ktoré sú v riadnych ordinačných hodinách hradené zo zdravotného poistenia. Tu je namieste poznámka, že by sa tak mohlo diať aj v prípade, ak má ambulancia vyčerpané limity, pacient sa vyšetrenia dožaduje a je ochotný si ho uhradiť. Úvahu, že je tu možnosť zneužitia a zavádzania pacienta, možno ošetriť v zákone. Bola by to pre ambulancie aspoň čiastočná kompenzácia nadlimitných, revíziou uznaných, no poisťovňou neuhradených výkonov. Len za rok 2014 toto číslo predstavovalo sumu 33,45 mil. eur. To je suma, ktorou zdravotnícke zariadenia úverovali zdravotné poisťovne a ktorú im nikto nikdy neuhradí. Keby zákonodarca prikázal poisťovniam, že nemôžu vytvárať zisk, pokiaľ majú dlhy voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a keby  ÚDZS tieto nadlimitné neuhradené platby nielen evidoval, ale mal by legislatívne páky na to, aby poisťovne donútil tieto prostriedky poskytovateľom uhradiť, niektoré poplatky by neboli vôbec potrebné.

Riešiť otázku, či je poisťovňa povinná hradiť zdravotnú starostlivosť ambulantným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj mimo ordinačných hodín je úplne bezpredmetné. Poistenec je poistený 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Ak by poisťovňa odmietla hradiť zdravotnú starostlivosť mimo ordinačných hodín, potom by niektoré ambulancie špecialistov nemohli vyšetriť 50 pacientov denne, pretože do riadnej pracovnej doby sa ich zmestí možno 30. Ak by sa ktorákoľvek poisťovňa rozhodla pre takýto krok, stačilo by, aby sa našiel jeden právne vzdelaný pacient a spor by možno prehrala. Poskytovať zdravotnú starostlivosť aj mimo ordinačných hodín umožňuje ambulantným poskytovateľom napr. Dôvera. Ďalšie dve poisťovne v zmluvách o tom nepíšu. Je tu teda precedens, z ktorého možno pri tvorbe pravidiel pre úpravu poplatkov v zdravotníctve vychádzať.

Bude teda konečne v poplatkoch poriadok?
Bude, ale iba vtedy, ak zdravotnícke zariadenia nebudú musieť úverovať poisťovne a zákony sa budú vytvárať v prospech poskytovateľov a užívateľov zdravotnej starostlivosti. Ak sa poplatky neupravia zároveň s presným legislatívnym vymedzením štandardu a nadštandardu, bude to zase len kozmetická úprava, ktorá bude zdrojom kreativity vo vytváraní nových poplatkov. A budeme tam, kde sme boli doteraz.