Úryvky

Čas pokročil, dve hodiny sú za ňou, keby ju nečakala ešte jedna celá, bola by spokojná. Zohne hlavu a pohľadom kontroluje topánku, jej nové lodičky, pred chvíľkou zakopla o kameň. Neprežíva to, len ju to mrzí, bol priamo v ceste, na topánke je oškretá špica. Z vrecka vytiahne papierovú vreckovku, nasliní ju a snaživo pretiera topánku presne na tom mieste, veľa toho nevidí, možno je to o kúsok lepšie.

V blízkom smetiaku sa zbaví špinavej vreckovky a vojde do predajne, dnes je otvorené až do večera, vyhovuje jej to, neznáša, keď niekde prekáža. Stáva sa to najmä pred záverečnou, personál už nervózne stepuje na mieste, obzerá zákazníkov a v tichosti im naznačuje, že už by mali vypadnúť. Vyhýba sa tomu, pred koncom pracovnej doby do obchodov nevchádza, ak ju k tomu neprinútia iné okolnosti. Ak sa tak stane, snaží sa opustiť miesto čo najskôr.

Eskalátor je v činnosti, naskočí, vyvezie sa na prvé poschodie, je to také pokojné miesto, na prelistovanie knihy ako stvorené. Aspoň človek nekúpi mačku vo vreci, ani knihám sa dnes nedá veriť, prílišná komercia zasiahla všetky odvetvia. Ešte nie je hore a už zachytí akési zvuky, znie to ako mikrofón. Pootočí hlavu, nevidí nič, bude musieť počkať, kým sa vyvezie až hore. Prekvapenie, malá sedačka hneď od schodov je plná ľudí, niečo sa tu deje. Podíde bližšie, na malom improvizovanom pódiu je rušno, pred ním sú v radoch husto za sebou naukladané stoličky, hlava na hlave.

Nájde si svoje miesto pri regáli, odtiaľ je dobrý výhľad, trocha sa oprie a sleduje pódium. Slova sa ujal elegantne oblečený mladík, ten hlas, určite ho pozná, ale na meno si nespomenie. Konečne pochopila, ten s knihou v ruke bude moderátor, okrem neho sú tam ešte dvaja. Starší z nich odpovedá na otázky, prišla uprostred, veľmi sa v tom neorientuje. Potichu pootvorí tašku a pozrie na mobil, už je tu pätnásť minút, ale nechápe, snáď len toľko, že starší z dvojice je autor knihy, mladší bude jeho syn. To je dvojica, otec vyzerá podstatne lepšie ako syn, mladý je guľatý ako buchtička, svetlé vlasy má pozapletané do čudných vrkôčikov. Teraz má šancu, slova sa ujíma starší, začína čítanie z knihy. Publikum vytrvalo tlieska, len ona je na tom ešte horšie ako predtým. Počúva, naťahuje uši, aby zachytila všetko potrebné. Nič, nepomohlo, jeden úryvok z knihy horší ako druhý, nič hovoriace slová popretkávané vulgarizmami.

Keby len vedela o akú knihu ide, musí to zistiť. Internet, napadne jej, vytiahne telefón, pripojí sa k sieti a hľadá, tu je to, pozvánka na dnešnú akciu. Predstavenie knihy pre deti, číta ďalej, nie, viac vedieť nechce, to jej stačí. Obíde postávajúce hlúčiky ľudí a rýchlo sa vytratí, svojmu synovi by ju nekúpila, príde nabudúce, keď tu bude kľud.