Úsporný vysávač? A čo tak „portviš“ a prachovka?
„Dávajte si bacha. Klamári ohrozujú Vašu budúcnosť, zdravie a život.“ Takýto varovný titulok dal europoslanec Vladimír Maňka svojmu príspevku v Európskych novinách z 5. septembra 2017. Ja sa len pýtam, či naozaj panie poslankyne a páni poslanci Európskeho parlamentu nemajú vážnejšie problémy, ako je efektivita vysávačov.
„Klamsto a podvody sú fenomény, ktoré sú všade okolo nás,“ citujem z článku. „Máme sklony uveriť klamstvám, negatívnym správam a všetkému, čo nás môže ohroziť. Asi aj preto majú vo svete často navrch tí, ktorí vedia manipulovať ľudí.“ S tým súhlasím.
Tým klamárom je podľa článku Richard Sulík, Maňkov europoslanecký kolega. Citujem z článku: „Pamätáte si jeho výroky o “bruselských byrokratoch”, ktorí nútia výrobcov, aby znižovali výkon vysávačov? Platia jeho slová, že ľudia budú musieť vysávať na jednom mieste viackrát a preto zaplatia za viac elektrickej energie?“
Pri googlovaní mi vyskočila stránka www.manka.sk a príspevok spred štyroch rokov http://www.manka.sk/pages/sk/zmenime-europu/nedajte-sa-oklamat-euroskeptikmi/vysavace.php. Cituje v ňom Richarda Sulíka: „Regulácie EÚ často dosahujú presný opak toho, čo bruselskí byrokrati zamýšľali. Nominálne si síce spotrebitelia kúpia úspornejšie vysávače, no vzhľadom na ich nižší výkon budú v mnohých prípadoch musieť oveľa dlhšie vysávať. Celkové množstvo minutej energie tak môže paradoxne stúpnuť.” Na vyvrátenie týchto slov pán Maňka dokladá príklad z nákupného centra, kde údajne ponúkali vysávač s parametrami 1 600 W/h a so sacím výkonom až 530 W, pričom bol o 12 % lacnejší ako iný s vyššou spotrebou (2 200 W/h).
Technika ide určite vpred míľovými krokmi. A tak – ako si pán Maňka vygoogloval – dnešné vysávače „spotrebujú trikrát menej energie, ako ich predchodcovia spotrebovali pred tromi rokmi. Pritom ich výkon je väčší ako výkon „Sulíkových vysávačov“, ktorých zachovanie obhajoval. Za dva – tri roky používania nového – inovatívneho vysávača ušetríte viac peňazí na elektrickej energii, ako stojí celý nový vysávač“.
Že by naši europoslanci nemali na stole a predovšetkým na očiach (chápem, to by museli zostúpiť z piedestálu medzi ľudí) onakvejšie problémy, ako je vylepšovanie kvality vysávačov? Alebo si privyrábajú reklamou – propagovaním výrobkov a obchodníkov? A prečo práve vysávače, ktoré si domácnosti bežne kupujú tak raz – dvakrát za život a pochybujem, že sú domácnosti, v ktorých gazdiná či gazda luxujú každý deň? Prečo europoslanci neregulujú cenu a kvalitu tovaru, ktorý človek potrebuje pre každodenné prežitie?
O tom, ktorý z vysávačov je lepší, výkonnejší a cenovo výhodnejší, by mal – podľa mňa – rozhodnúť trh – teda: vývoj – výroba – obchod – klient. Ak ja ako klient potrebujem nový vysávač – a mám vo svojej kase potrebnú sumu na jeho nákup – určite siahnem po kvalite a budem prihliadať aj na to, či ušetrím.
Opäť citujem pána Maňku (ako som našiel na jeho stránke, ide o vyjadrenie vedúceho tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andreja Králika): „Nové európske pravidlá o vysávačoch ušetria 19 TWH ročne do roku 2020, to prinesie také úspory, že budeme potrebovať o 4 jadrové elektrárne menej.“ Poslednú vetu nechávam na posúdenie fyzikom a ekonómom, ale dovolím si v mojej sedliackej hlave predpokladať, že spracovatelia odpadu sa nemusia obávať, že sa im na skládky nahrnú kopy starých -„Sulíkových“ – vysávačov, a ani v obchod s elektrickými spotrebičmi nebudú stáť zákazníci v radoch ako na banány (to kedysi, dnes napríklad na lacné – „pukanie“ – vajcia)
Odcitujem záver článku europoslanca Vladimíra Maňku: „Opatrenia “hlupákov z Bruselu” v spolupráci s výrobcami vysávačov priniesli zároveň väčšiu životnosť motora, nižšiu hlučnosť, dlhšiu trvanlivosť hadice. Straty pri nasávaní klesajú, sú kvalitnejšie tesnenia, znižuje sa prašnosť!!! Veď na znečistenie ovzdušia zomrie ročne viac ľudí, ako na HIV, chrípku a maláriu spolu. Stojí za to bojovať za dobré veci pre ľudí, napriek odporu všelijakých “Truhlíkov”, ktorých máme v Európe, aj na Slovensku dosť.“
Zrejme sa teraz zaradím medzi „Truhlíkov“, ale vychádzam z vlastnej skúsenosti a vlastných, reálnych možností. Hneď vysvetlím, len podotýkam, že by som si z elementárnych zásad osobne nikdy nedovolil niekoho nazvať „hlupákom z Bruselu“. Ak sa takto titulujú sami europoslanci, je to ich vec, hoci takisto hodná zamyslenia.
Teda na oživenie osobná skúsenosť:
Stala sa mi taká nemilá vec. Môj vysávač, ktorý mi verne slúžil vari tri desaťročia, sa stal obeťou mojej nepozornosti. Pri upratovaní som zakopol a posadil som sa rovno na nešťastný vysávač. Črepiny, ktoré z neho zostali, by nepozliepal ani najzručnejší umelecký reštaurátor. Takže nový vysávač – a ešte k tomu výkonnejší a úspornejší – by prišiel vhod, ale kde naň vziať z hlboko podpriemerného robotníckeho komunistického dôchodku? (Asi je to „sociálna odmena“ za to, že som v živote nebol ani sekundu evidovaný ako nezamestnaný, ani ako poberateľ takého či onakého príspevku alebo dôchodku. Ale o tom potom…) K veci: Problém som však hravo vyriešil. Však „portviš“ a prachovka zase až tak veľa nestoja a môže si ich dovoliť aj obyčajný slovenský dôchodca. Susedom ani sebe neznepríjemňujem život hlukom, hoci možno im pošteklím nervy, keď prachovku vyprášim na balkóne, oba tradičné čistiace nástroje majú pomerne vysokú životnosť (čo sa nedá povedať o elektrospotrebičoch, ktoré „náhodou“ doslúžia hneď potom, čo vypršala ich záruka), tá troška pohybu s portvišom v ruke azda môjmu zdraviu neuškodí a dovolím si upozorniť aj na tie kvantá energie – elektrickej, nie vlastnej – ktoré ušetrím. Keby tak panie a páni europoslanci pristúpili na môj skromný návrh a nariadili by používanie „portvišov“ a prachoviek, ktovie, možno by sme mohli pozatvárať všetky elektrárne na jadrové palivo.
