Blog
piatok

Ústava nemôže byť protiústavná

Našim základným zákonom, takpovediac fundamentom pre všetky ďalšie zákony je Ústava SR. Všetky ďalšie zákony teda musia vychádzať z ústavy alebo musia byť v súlade s ňou, a najmä nesmú byť v rozpore s ňou. Tu vzniká prvá otázka – kto posúdi, či ľubovoľný zákon je alebo nie je v súlade s ústavou? No predsa Ústavný súd SR.

Postavia Ivana Lexu pred súd? foto - archív tasr

Takže ústavný súd posudzuje zhodu zákonov s ústavou, ale nikdy a nijak neposudzuje ústavné zákony a ústavu samotnú, lebo by ju nebolo možné nikdy zmeniť. Napríklad predčasné voľby, ktoré boli naposledy v marci 2012. V ústave máme predsa napísané, že volebné obdobie je štvorročné. Volebné obdobie, ktoré začalo v júni 2010 malo teda trvať do júna 2014, no netrvalo, lebo poslanci ho skrátili na menej ako dva roky.

Ak by mal ústavný súd posúdiť, či menej ako dvojročné volebné obdobie je v súlade s ústavou, ktorá hovorí len o štvorročnom volebnom období, musel by prísť  k záveru, že to je v rozpore s ústavou. Práve preto nebolo volebné obdobie skrátené jednoduchým zákonom (lebo taký by bol v rozpore s ústavou), ale ústavným zákonom, ktorý z podstaty veci nie je nikdy v rozpore s ústavou.

Ak teda poslanci „dopíšu“ do ústavy (čiže najmenej 90-imi hlasmi), že Mečiarove amnestie neplatia, tak neplatia a vec je vybavená. Ak poslanci dopíšu do ústavy (opäť najmenej 90-imi hlasmi), že volebné obdobie poslanca sa predlžuje zo 4 na 20 rokov, tak to platí tiež. Teda platilo by to asi tri dni, kým by občania zmietli parlament z povrchu zemského.

Ústavný súd, bez ohľadu na to, aké je jeho zloženie, nemá čo rozhodovať o ústave samotnej, o tom či je dobrá alebo zlá. Ústavný súd nemá ani čo rozhodovať o tom, či jednoduché zákony sú dobré alebo zlé, ale len o tom, či akékoľvek ústave podriadené zákony sú v súlade s ústavou.

Druhý moment je retroaktivita. Čokoľvek, čo teraz koalícia navrhne a čokoľvek, čo sa teraz napíše do ústavy, bude platiť od dnes. Pokojne teda napíšme do ústavy, že amnestie udelené v rozpore s Medzinárodným dohovorom o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím (áno, aj taký existuje) neplatia, ale to spätne samozrejme platiť nebude. Inými slovami, retroaktivite sa v tomto prípade tak či tak nevyhneme.

A preto je dobré to celé príliš nekomplikovať. Určite by sme nemali kvôli jednému prípadu za 27 rokov rozširovať kompetencie ústavného súdu a narúšať celkom funkčné rozdelenie moci.

Tiež by som nepodceňoval fakt, že 26 ústavných právnikov sa zhodlo, že amnestie je možné a bolo by správne zrušiť spôsobom, aký navrhol poslanec Budaj. Preto by bolo najjednoduchšie a zaručene s najmenším rizikom teraz schváliť ústavný zákon, ktorý zruší amnestie a milosti udelené v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny a hotovo. Budeme sa môcť venovať aktuálnejším veciam.

Čo presne spraví SaS, v tomto momente neviem. Viem, že budeme postupovať spoločne s OĽaNO a osobitne s poslancom Budajom a so SME rodina a tiež viem, že budeme hľadať najvýhodnejšiu cestu, ako amnestie zrušiť. Určite sme a budeme proti skrátenému legislatívnemu konaniu. V pondelok je poslanecké grémium, na ktoré sú pozvaní aj predsedovia politických strán a tam navrhnem odsunúť obidva návrhy (poslanca Budaja a vládny návrh) na aprílovú schôdzu, aby sme v kľude mohli nájsť solídne riešenie a napríklad si vypočuť názor spomínaných 26 ústavných právnikov. Amnestie sa rušia pomaly 20 rokov, tak jeden mesiac hore dole to nespasí.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Blogy

|

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom