Denník N

Utajené zmluvy Finančného riaditeľstva za 30 mil. eur zostávajú tajné aj pre ministra Kažimíra

Minister financií Peter Kažimír a jeho podriadený František Imrecze, šéf finančnej správy. Foto: TASR
Minister financií Peter Kažimír a jeho podriadený František Imrecze, šéf finančnej správy. Foto: TASR

Minister financií požiadal pre dvomi rokmi Úrad pre verejné obstarávanie o kontrolu utajených zmlúv Finančného riaditeľstva. Dôvod, pre ktoré ÚVO odložil kontrolu na neurčito, je absurdný.

Nadácia Zastavme korupciu v júni informovala o utajených zmluvách Finančného riaditeľstva za 30 miliónov eur. Zmienky o utajených zmluvách sa nedajú nájsť v Centrálnom registri zmlúv a ani vo vestníku verejného obstarávania nevypátrate, ako si štát vybral firmu podpísanú na zmluve. Uzatvárať takto potajme zmluvy je zákonné a na mieste, ak by to mohlo ohroziť bezpečnostné záujmy krajiny. V blogu spred polroka sme na základe faktov zapochybovali, či zmluvy Finančného riaditeľstva s firmami Allexis, Lynx, a Beset naozaj mali byť uzavreté v utajenom režime.

Neboli sme jediní, kto mal pochybnosti. Minister financií Peter Kažimír, pod ktorého rezort Finančné riaditeľstvo spadá, podal ešte v roku 2015 podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) na prešetrenie týchto zákaziek. Lenže ÚVO za dva roky neurobilo prakticky nič. Najprv podľa našich informácií z viacerých zdrojov Úradu chýbali kontrolóri s potrebnými bezpečnostnými previerkami, ktorí by utajené zákazky mohli preveriť.

Potom ÚVO požadovalo od ministerstva financií podklady, podľa ktorých by vedeli, presne ktoré zmluvy a okolnosti ich uzavretia majú preverovať. Za účelom získania podkladov došlo pred rokom k osobnému rokovaniu predsedníčky ÚVO s vedúcou úradníčkou rezortu financií, ale výsledok neprinieslo. ÚVO kontrolu odložilo na neurčito, čo v rozhodnutí vysvetlil nasledovne: “Za daného stavu, keď v rámci realizácie programu ‘Manažment kontrol odhaľovania trestnej činnosti v oblastiach daňových a colných únikov’ nie sú zo strany Ministerstva financií SR ani zo strany Finančného riaditeľstva SR identifikované jednotlivé prípady, v rámci ktorých došlo k uplatneniu § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, úrad predmetnú vec odkladá na neurčito do času, keď dôjde k doplneniu týchto podkladov.” Preložené do ľudskej reči: kým nám minister financií alebo jeho podriadený František Imrecze (šéf Finančného riaditeľstva) nedodajú zoznam zmlúv uzavretých v utajenom režime, “nemôžeme” kontrolovať.

Nadácia Zastavme korupciu sa ministerstva financií opýtala, prečo nebolo schopné Úradu pre verejné obstarávanie spresniť, ktoré zmluvy žiadajú skontrolovať. A tiež, čo hovorí na to, že ÚVO ani po vyše dvoch rokoch od podania podnetu ministrom prípad neprevilo. Odpoveďou rezortu bola jediná veta: “Ministerstvo financií SR vykonalo všetky potrebné kroky k vykonaniu predmetnej kontroly.”

Štát, ktorého inštitúcie nie sú schopné (ochotné) preveriť, či tajné kontrakty za 30 miliónov eur boli uzavreté v súlade so zákonom, si sotva zaslúži dôveru občanov.

Prácu ministra Petra Kažimíra sme nakoniec urobili zaňho. A na ÚVO sme poslali nový podnet s určením konkrétnych zmlúv, ich názvov, dátumov, dodávateľov aj objemov. Spolu s podnetom sme Úradu podali aj výklad poukazujúci na nezákonnosť postupu Finančného riaditeľstva a rozsudky Európskeho súdneho dvora, ktoré tento výklad potvrdzujú. Úrad nakoniec kontrolu začal. Dôvod, prečo nekonal už na základe podnetu ministra financií, ostáva záhadou a je smutnou ukážkou zlyhávania nášho štátu. Štát, ktorého inštitúcie nie sú schopné (ochotné) preveriť, či tajné kontrakty za 30 miliónov eur boli uzavreté v súlade so zákonom, si sotva zaslúži dôveru občanov.

Podnet sme ešte v lete podali aj na Najvyšší bezpečnostný úrad (NBÚ). Ten nás však informoval, že nie je v jeho právomoci kontrolovať zákonnosť utajovania zmlúv. Za tú vraj zodpovedá iba pôvodca utajovanej skutočnosti, teda inštitúcia, ktorá informácie utajila. V kombinácii s dvojročnou nečinnosťou ÚVO to vlastne znamená, že pokiaľ na kontrolu konkrétneho prípadu netlačia občania alebo neziskovka, šéf štátnej inštitúcie môže uzatvárať zmluvy v utajenom režime ako, kedy a s kým sa mu zachce, báť sa nemusí. Lebo kontrolné orgány štátu ho z vlastnej vôle kontrolovať a trestať nebudú.

Rozumieme dôvodom, pre ktoré by niektoré kontrakty štátu so súkromnými firmami mali byť utajené. No aj pre vyššie opísané zlyhávanie štátu sme počas pripomienkového konania novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám spolu s ostatnými neziskovými organizáciami navrhli, aby sa zverejňovali aspoň základné informácie o týchto zmluvách – mená zmluvných strán, typ, dátum a číslo zmluvy a hodnotu zmluvy. Takéto informačné minimum o utajených zmluvách by mohlo zabrániť tomu, že vedúci štátnej inštitúcie uzavrie zmluvu s jemu blízkou firmou a nikto sa o tom nedozvie. Ako sa ministerstvo spravodlivosti postavilo k našej pripomienke, ešte nevieme. No urobíme všetko preto, aby sa do zákona dostala.

 

 

 

Martin Turček, Nadácia Zastavme korupciu

Prečítajte si aj prvý blog k tejto téme: Prečo u F. Imreczeho podpísali tajné zmluvy za 30 miliónov

Chceš nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podpor Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.