Utečenci a naše nelegálne osady

Keď som pred niekoľkými dňami vybrala z poštovej schránky volebné noviny vládnej strany, ani ma veľmi neprekvapilo, že sa na prvých troch stranách venujú utečencom. Je mi jasné, že súčasní šéfovia tejto krajiny musia robiť všetko na odpútavanie skutočných problémov, akými sú napríklad kolabujúce školstvo, nehanebne drancované zdravotníctvo, či rozširujúce sa nelegálne osady.

Hneď som si spomenula na január, kedy v čase zvolávania tlačoviek o utečencoch sa náš pán premiér ani nikto z jeho okolia nepotrebovali čo i len slovkom zmieniť o dvoch malých deťoch, ktoré krátko po sebe zomreli v košickom Mašličkove. V rómskej osade, ktorá vznikla vedľa Lunika IX,začiatkom roka jedno dieťa zhorelo, druhé zamrzlo.

Problematike rómskych komunít sa súčasný kabinet venoval verejne hlavne z pohľadu toho, ako sa dotýka našej bezpečnosti. Presnejšie povedané, optikou voličských preferencií. Lenže ak aj pristúpime na túto smutnú hru, pri ktorej nie je na prvom meste zbytočná smrť dvoch malých detí, tragédia pri Košiciach sa nás dotýka podstatne viac, ako to, čo sa udialo  v Kolíne.

Ak sa hocikto na Slovensku odváži vyčítať Nemcom, že kvôli utečencom je ohrozená bezpečnosť ich občanov, na Slovensku sa presne to isté deje pri rómskej komunite. Košické Mašličkovo susediace s neslávne známym Lunikom IX je učebnicovým príkladom toho, ako zlyhávame. A na ňom si môžeme predstaviť aj katastrofu, ktorá by mohla nastať v prípade, že Slovensko zasiahne skutočná utečenecká vlna.

Chýbajúca terénna práca

Vlani vo februári #SIEŤ na tlačovej besede v Košiciach upozornila, že u nás terénna práca v rómskych komunitách nefunguje na normálnej úrovni a to je jedným z dôvodov prečo vznikajú nové rómske osady.

Ak by vzájomne spolupracovali terénni sociálni pracovníci, zdravotní asistenti, rómske občianske hliadky a policajní špecialisti, vzniku Mašličkova by sa možno dalo zabrániť. Včas by sa zachytili informácie o tvorení nelegálnej osady a zamedzilo by sa jej vzniku. Rovnako by sa dalo zabrániť mnohým iným problémom. Možno aj smrti dvoch malých detí.

Krátko po vypuknutí migračnej krízy som na tomto mieste písala, že na profesionálnej úrovni nedokážeme zvládnuť ani minimum utečencov, ktoré u nás zakotví.

Opäť kvôli chýbajúcej terénnej sociálnej práce. Z dávnejšie napísaných riadkov zopakujem, že pod profesionálnou prácou sa nerozumie len činnosť policajtov a pohraničníkov, ale komplex služieb, do ktorých sú zapojené všetky pomáhajúce profesie. Najmä sociálni pracovníci, psychológovia, tlmočníci, zdravotnícky personál.

Tento aparát je v prvej línii ľudí, ktorí sú v kontakte s utečencami potom, čo požiadali o azyl. Oni musia zvládať najťažšie, krízové situácie. V iných krajinách majú sociálni pracovníci kľúčové postavenie v krízovom manažmente súvisiacom s utečencami a niekde je ich činnosť regulovaná priamo zákonom.

U nás nie je ani vytvorená špecializovaná koncepcia na usmernenie sociálnych pracovníkov na prácu s migrantmi.

Ja viem, že štandardizovaná profesionálna terénna sociálna práca neznie tak dobre ako polorasistické slogany. Je mi jasné, že do volieb sa v tomto prípade asi nič rozumné neudeje. Dúfam, že po marci sa na terénnej sociálnej práci začne konečne koncepčne pracovať. A nebude treba odstraňovať príliš veľa škôd, ktoré budú dovtedy kvôli lacnému populizmu a neschopnosti, alebo neochote poctivo pracovať, napáchané. Doma aj v zahraničí.