Utečenci v troch vetách
Minulý týždeň som bola v Mníchove na kongrese politickej skupiny EPP Women. Volili sme si nové predsedníctvo, riešili politické záležitosti a pri spoločnej večeri sme rozoberali tú naozajstnú politiku. Po mojom objasnení sociálnej politiky na Slovensku sa na nás už ženy z Európskej ľudovej strany nehnevajú pre nesolidárnosť voči utečencom.
Počas večernej debaty v Mníchove si k nám prisadla staronová predsedníčka EPP Women Doris Pack spolu so svojou priateľkou, bavorskou ministerkou sociálnych vecí Emiliou Müllerovou. Mníchov je hlavné mesto Bavorska, do ktorého denne prúdia tisíce migrantov, o ktoré sa zatiaľ, s vypätím síl, stíhajú starať.
Reprezentantky Bavorska, teda Doris a Emilia, začali nám, členkám EPP z bývalého Ostblocku (áno, tento výraz stále používajú) rázne vyčítať náš nedostatok solidarity s ostatnými európskymi krajinami počas utečeneckej krízy. Okrem nás, chudobných sesterníc z Ostblocku, sedela pri našom stole zástupkyňa bohatého Nórska, Švédska, ale aj krízou zmietaného Španielska.
Do debaty nám tak rázne, po nemecky vtrhli zástupkyne Nemecka preplneného imigrantami. Po dlhom úvode, za ktorý sa Vám ospravedlňujem, prichádza rýchle rozuzlenie.
Kolegyňa z Nórska nám vysvetlila, že nórsky premiér vyzval Nórov, aby otvorili svoje domy migrantom. Rada by to, ako matka štyroch detí aj urobila, veď pomôcť inej matke s deťmi jej káže svedomie, vedomie, podvedomie aj viera… Avšak do Nórska nechodia rodiny s deťmi, ale muži vo veku od osemnásť do dvadsaťpäť a tým teda sa bojí otvoriť svoj dom. Keď nám to dorozprávala, zháčila sa, či si o nej nemyslíme, že je rasistka a nesolidárna matka. Nórsko však porblémy s imigrantami hlási už pár rokov, takže sme si len povzdychli…
Zrazu sa pohľad kolegýň zo západného sveta uprel na mňa. Reprezentantku Slovenska, ktoré ako jedno z mála verejne na pôde Európskeho parlamentu odmieta politiku kvót.
“Neviem dámy, čo Vám mám povedať. My máme asi 300 utečencov.”
“Tristo tisíc?” spýtala sa ma kolegyňa Nórka uznanlivo.
“Nie. Tristo. My nie sme solidárni ani s vlastnými občanmi. Priemerná mzda je čosi cez 850 eur, z toho platíte nájom, jedlo, oblečenie… Ale vlastne nie z toho. Z 850 eur vám ešte odídu odvody. Čiže na nájom, jedlo, deti, splátky, auto, školy vám ostane asi o dvesto eur menej,” vyrátala som im tak nahrubo, ako to u nás vlastne funguje. Teda z ich pohľadu – nefunguje.
“Ale tak to asi len nekvalifikované sily takto zarábajú…” snažila sa mi už pomôcť vylepšiť obraz Slovenska aj Doris z Mníchova, ktorá túto debatu svojou výčitkou začala.
“Ó nie. Toto je priemerná hrubá mzda. Nekvalifikované sily zarábajú asi polovicu. A to na to miesto čakajú dlhé mesiace a o čakanie sa delia asi ôsmi…” až teraz som si uvedomila, ako zlé to s nami je.
“A dôchodcovia?” opýtala sa kolegyňa zo Švédska, ktorá nám ešte pred pár minútami chcela poslať nejaké nekvalifikované sily…
“Seniori? Priemerný dôchodok je 400 eur. Z toho si seniori platia drahé lieky, dopravu, ubytovanie a to ešte nejedli. Naše babičky si rátajú každý cent,” nálada klesla na bod mrazu.
“Mein Gott,” povzdychla si potichu Bavorská ministerka sociálnych vecí.
“Hovorím vám z vlastnej skúsenosti. Je to strašne smutné, keď vidíte ako napríklad pred Vianocami blúdia starší ľudia obchodmi a všetko si prerátavajú a majú všetko vyrátané na centy. Vedia, že keď si kúpia o jednu mandarínku viac, nebudú si môcť kúpiť rohlík. Vedia, že keď si kúpia dve mlieka, nebudú si môcť kúpiť jabĺčka. A to sú ľudia, ktorí nám pripravili svet. Nie, tí seniori, ktorých vidíte na dovolenkách, to nie sú naši. Aj napriek chudobe, musím povedať, že sú to slušne vychovaní ľudia. Stará škola. Svojimi problémami nechcú otravovať svoje deti a vnúčatá. Pretože vedia, že aj oni majú problém vyjsť s výplatou. No aj napriek tomu chodia babičky aj deduškovia u nás čistí, vo vypratom no starom oblečení. Zdravia. A živoria. Tak mi dámy povedzte, kto už by len išiel na Slovensko kvôli sociálnym dávkam?”
A tak si hovorím… keď som toto dokázala vysvetliť pravičiarkam z celej Európy, kde robia naši politici chybu? Rakúsky dôchodca nemá problém s imigrantami, pretože má strechu nad hlavou a teplé jedlo. Preto ho rád dopraje aj iným.
