Blog
piatok

Útly román o rôznych formách návratov z pera jedného z najvýraznejších hlasov černošskej Ameriky

Domov nie je len príbehom o černošskej skúsenosti s nevykoreniteľným rasizmom, ale predovšetkým o univerzálnych ľudských hodnotách a bolestiach, ktorým čelíme všetci bez rozdielu. Čím by si chcel byť, keď vyrastieš, pýta sa Frank jednej z postáv. Človekom, odpovedá postava, a to je presne to, čím by sme mali chcieť byť všetci.

Frank Money sa v roku 1954 vracia ako veterán z kórejskej vojny, i keď jeho návrat je skôr útekom. Nedokáže sa zaradiť do normálneho života a nedokáže sa prinútiť, aby sa vrátil domov, na miesto, ktoré nenávidí. Do mestečka Lotus v južanskej Georgii, pre neho toho najstrašnejšieho miesta na svete, odlúčeného od všetkého a ľahostajného k budúcnosti, navyše v päťdesiatych rokoch, kedy práva černochov boli ešte stále viac papierové než skutočné. Prichádza totiž z desegregovanej armády do segregovanej reality, kde zvyk je silnejší než zákon, a môže byť aj nebezpečnejší.

Nikdy nebol žiadny hrdina, ale dobre si uvedomuje, že „Bible platí vždycky a všude, s výjimkou palebného pole“. Teraz by sa mal vrátiť tam, kde s malou sestrou vyrastal v chudobnej černošskej rodine za nezáujmu rodičov a pod dohľadom krutej babky, a navyše bez svojich dvoch kamarátov, ktorí sa už z vojny nevrátili. „Byl příliš živ a zdráv, než aby mohl stanout před Mikeovými nebo Stufovými rodiči. Nechtěl je ranit tím, že sám svobodně dýchal a přežil bez úhony. I kdyby si vymyslel sebevěrohodnější historku o jejich hrdinské smrti, nemohl by se zlobit, že mu to mají za zlé.“

Trpí tým, čo by sme dnes nazvali posttraumatická stresová porucha: vracajú sa mu obrazy z vojny, hlavne keď je triezvy: vidí v duchu toho chlapca, ako sa zúfalo snaží napchať si späť do brucha črevá, alebo počuje iného kamaráta, ktorému zostala len spodná polovica tváre s perami, ktoré volali mamu. On síce prežil, ale za akú cenu? Prenasledujú ho spomienky a musí žiť s vedomím toho, čo v záchvate strachu a paniky urobil a čo si sám pred sebou nedokáže ničím ospravedlniť.

Teraz, keď sa vrátil, bez jasných rozkazov skončil na ulici, pije, aby zahnal hnev, zúrivosť a zhnusenie nad sebou samým, a hoci mu adresné násilie prináša uspokojenie, nedokáže zabudnúť, ako v ňom smrť kamaráta vo vojne spustila zúrivé zabíjanie z pomsty: „A co všechno to zabíjení potom? Kolik žen, které před tebou utíkali a vlekly za ruku své děti. A ten jednonohý stařec o berli, poskakující podél cesty, aby nezdržoval ostatní, kteří byli rychlejší? Vystřelils mu díru do hlavy, protože sis myslel, že se tím pomstíš za tu zmrzlou moč na Mikeových maskáčích a tza ty rty volající mámu. A pomohlo to? Pomstil ses?“ To ale nie je jeho najhoršia spomienka, ani tá jediná, s ktorou sa musí vyrovnávať.

Keď totiž dostane správu, že jeho sestra Cee je na tom veľmi zle a ak ihneď nepríde, už sa z toho nedostane, musí ísť domov či chce alebo nie. Cee bola vždy tou jedinou, na ktorej mu v rodine záležalo, a teraz sa dostala do rúk bieleho doktora, ktorý na nej v pracovni s knihami o eugenike na polici robí pokusy. A čím je Frank k Lotusu bližšie, tým neodbytnejšie sa na povrch jeho vedomia dostáva spomienka z detstva: ako s malou Cee videli niekoľko bielych mužov, ktorí v rohu ranča v noci zakopávali černošské telo, ktoré sa stále ešte hýbalo.

Útly román o rôznych formách návratov, od návratu domov až po návrat do detstva, z pera jedného z najvýraznejších hlasov černošskej Ameriky, vôbec nie je len o černošskej skúsenosti s nevykoreniteľným rasizmom, ale predovšetkým o univerzálnych ľudských hodnotách a bolestiach, ktorým čelíme všetci bez rozdielu. Čím by si chcel byť, keď vyrastieš, pýta sa Frank jednej z postáv. Človekom, odpovedá, a to je presne to, čím by sme mali chcieť byť všetci, a to sa nám Toni Morrisonová, ktorá dostala Nobelovu cenu ako prvá černošská autorka, snaží vo svojich knihách ukázať.

Drobná knižka, ktorej sila tkvie takmer v každom slove. Zdanlivo jednoduchý príbeh nie je v podaní Toni Morrisonovej jednoduchý ani zďaleka, je nabitý kombináciou symboliky, lyriky a stroho krutej reality. Internety sú plné jeho interpretácií, ale nedajte sa tým odradiť. Skúšky z toho robiť nemusíte, tak si nečítajte žiadne analýzy a len si ho poriadne vychutnajte, pretože toto je esencia toho, aká je Toni Morrisonová vo svojej vrcholnej forme.

––

Toni Morrisonová – Domov. Anglický originál Home vyšiel v roku 2012, v edícii Světová knihovna vydal Odeon v roku 2013 v preklade Zuzany Mayerovej.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

interested in life

Blogy

|