Denník N

Úvod do novomestského rozpočtovania

Rozpočet je pre každú samosprávu tým kľúčovým dokumentom, ktorý určuje ako sa bude ďalej rozvíjať. Sú to aj peniaze na tie výtlky, chýbajúce odpadkové koše, hrdzavé zábradlia a podobne. Ako sme na tom v Novom Meste.

Na úvod poviem, že nie som odborník rozpočtovanie a matematika nebola nikdy mojou silnou stránkou. Tento článok je do veľkej miery postavený na sedliackom rozume a na priamej skúsenosti s riešením mnohých problémov v našich uliciach. Je príspevkom do tak veľmi chýbajúcej diskusie o tom ako sú využívané naše peniaze samosprávami a ako tie s nimi hospodária.

Zároveň je to aj pokus o podrobnejší pohľad na financovanie novomestskej samosprávy, ktorý ide nad rámec kvetnatých PR správ o zdravom i transparentnom rastovom rozpočtovaní a vlnou smutného konštatovania ako „všetci kradnú“ a „nikto nič nerobí“ v slovenskej krčme.

Pri tejto analýze budem vychádzať z troch dokumentov a to zo schváleného rozpočtu na rok 2016, stavu čerpania rozpočtu k 30.11.2015 a záverečným účtom za rok 2014.

Nafúknuté príjmy

Verejne rozpočtovanie v mnohých prípadoch trpí akýmsi syndrómom optimizmu, kedy sa každý rok očakáva akýsí príval novej hospodárskej činnosti a s tým súvisiaci rast príjmov. Výnimkou nie je ani náš novomestský rozpočet. Ten je na strane príjmov veľký optimista:

  • bežné príjmy: očakávanie v roku 2016 vo výške 16 281 756 eur, realita v roku 2014 bola vo výške 14 877 26 = za dva roky by mala ekonomická činnosť v Novom Meste narásť o 1 404 500 eur (v roku 2014 sa bežné príjmy naplnili na 95,6% oproti očakávniam).
  • daňové príjmy: očakávanie v roku 2016 vo výške 9 607 068 eur, realita v roku 2014 bola vo výške 8 457 000 eur = za dva roky by mal výber daní v Novom Meste narásť o 1 150 068 eur (v roku 2014 sa kapitola naplnila na 90% oproti očakávaniam).

Tieto veľké čísla sa priamo premietajú do jednotlivých rozpočtových kapitol a v nich môžeme k 30.11.2015 vidieť napríklad, že:

  • príjmy z dane z majetku: boli k 30.11.2015 naplnené na úrovni 83.4% a chýba tu takmer 600 000 eur.
  • dane za špecifické služby: boli k 30.11.2015 naplnené na úrovni 90% a chýba tu 50 000 eur.
  • vlastné podnikanie úradu: bolo k 30.11.2015 naplnené na 77% a chýba tu 180 704 eur.
  • iné nedaňové príjmy: boli k 30.11.2015 naplnené na 74% a chýba tu 82 481 eur. 

Neviem presne definovať dôvod tohto rozpočtového optimizmu. Aj napriek mnohých novým developerským projektom si neviem predstaviť, že noví investori zaplatia o toľko viac peňazí napríklad na dani z nehnuteľností, alebo že pribudne toľko nových daňových poplatníkov v Novom Meste.

Uvedomujem si, že úradníci vytvárajú len akúsi prognózu, očakávanie. Výsledkom tohto prílišného optimizmu však môže byť aj to, že vznikajú rôzne PR články („…dať viac peňazí na prevádzku nám umožnila dobrá ekonomická kondícia, v ktorej sa mestská časť nachádza vďaka zodpovednému hospodáreniu samosprávy„) informujúce o výbornom finančnom zdraví mestskej časti.

Nečerpané výdavky

V prípade výdavkov by ste pravdepodobne očakávali vzorné plnenie výdavkových kapitol, aby úradníci dodali argumentu „nie sú peniaze“ dostatočnú vážnosť. Opak je však pravdou a nájdeme množstvo rozpočtových kapitol s nečerpanými desaťtisícmi eur, ktoré sú tak potrebné pri riešení mnohých problémov Nového Mesta.

Medzi kapitoly so slabým čerpaním k 30.11.2015 patrí napríklad:

  • výstavba a oprava miestnych komunikácií čerpaná na 50.2% a rezervou 150 393 eur.
  • ochrana prírody a krajiny čerpaná na 1.4% a rezervou 76 400 eur
  • základné vzdelanie čerpané na 82.9% a rezervou 1 197 587 eur,

Len v týchto troch kapitolách je k dispozícií nevyčerpaných 1 424 380 eur.

Tieto nečerpané kapitoly by sa aj teoreticky dali vysvetliť rozdielom medzi očakávanými a skutočnými príjmami. Problém však vyvstane, keď si porovnáte napríklad finančnú výkonnosť (schopnosť čerpať prostriedky) jednotlivých kapitol a ako sa prostriedky plánujú prerozdeliť v tohtoročnom rozpočte. Zistíte tak, že napríklad:

  • výstavba a oprava miestných komunikácií dostane v roku 2016 o 134 793 viac a úrad chce preinvestovať 436 500 eur. V roku 2014 však úrad reálne preinvestoval 280 854 eur (čerpanie na 72.6%)
  • ochrana prírody a krajiny dostane v roku 2016 o 10 000 eur menej a úrad chce preinvestovať 65 000 eur. V roku 2014 však úrad preinvestoval 13 825 eur (čerpanie 98.5%).
  • základné vzdelanie dostane v roku 2016 o 447 711 eur viac a úrad chce preinvestovať 7 369 853 eur. V roku 2014 však úrad preinvestoval 6 685 549 eur (čerpanie 101.8%).

Zároveň sa takto dostávame k zaujímavému konštatovaniu. Peniaze v mnohých prípadoch nie sú problém. Nové Mesto by som si síce netrúfal nazvať bohatou mestskou časťou, ale voľné prostriedky by sa nájsť určite dali. Problémom je neschopnosť vyčerpať peniaze z jednotlivých kapitol.

Žijeme si nad pomery – roztápanie rezervného fondu

Nové Mesto má jednu obrovskú výhodu a to je, že nemá žiaden dlh. To šetrí množstvo prostriedkov, ktoré by inak končili v úrokoch a iných poplatkoch za dlhovú službu. Zodpovedné hospodárenie i šetrenie tak pomáha jednoduchšie prekonať zložité hospodárske časy akými bola napríklad veľká hospodárska kríza na prelome desaťročí. Vtedy výrazne klesli príjmy z daní z prijmu či z daní z nehnuteľnosti.

Vývoj rezervného fondu

*rozpočet na rok 2016 očakáva, že k 31.12.2016 bude stav rezervného fondu 205424 eur.

Naše Nové Mesto však hospodári akoby naopak. Namiesto toho, aby akumulovalo prostriedky v súčasnom priaznivom hospodárskom prostredí, radšej ich investuje a pomaly sa tak roztápa rezervný fond i fond rozvoja bývania. V rozpočte na rok 2016 si naša samospráva naplánovala využitie rezervného fondu tak, že ku dňu 31.12.2016 bude jeho výška 205 424 eur. Zo sumy 7 490 732 eur ku koncu roka 2009 ostane niečo cez dvestotisíc eur ku koncu roka 2016.

Možno by ste si povedali, že tie peniaze idú do investícií s potenciálom sa postupne vrátiť a nejskôr vytvárať zisk pre verejné financie. Medzi investíciami z rezervného fondu však nájdete napríklad:

  • kamerový, dochádzkový a zabezpečovací systém na miestny úrad – 36 000 eur
  • multikára – 156 000 eur
  • cyklotrasy – 30 000 eur
  • nákup zariadenia – kontrola klímy – 18 690 eur
  • dodávkové auto – 30 000 eur
  • nakladač UNC – 54 000 eur
  • kosačka – 35 000 eur
  • park Gaštanica – 40 000 eur
  • participačné projekty – 200 000 eur
  • osobné motorové vozidlo 4×4 – 80 000 eur
  • výbehy pre psov – 15 000 eur
  • snežná fréza – 2 700 eur
  • stolárska brúska – 2 500 eur
  • kopírka – 2 500 eur
  • tlakový stroj na ničenie buriny – 18 000 eur
  • skriňové vozidlo – 25 000 eur
  • server, tlačiareň – 3 500 eur
  • zvukotechnika – 7 500 eur

Najväčšími investíciami sú však vybudovanie športparku JAMA za 920 000 eur a chladiace zariadeni pre Novú tržnicu za 290 000 eur.

Nechcem určite znižovať dôležitosť nákupu napríklad tlakového stroja na ničenie buriny, ale toto nie sú investície, ktoré sú životne dôležité pre našu mestskú časť.

Takéto využitie rezervného fondu pripravuje tá istá mestská časť, ktorá má problém s vyčerpaním prostriedkov na výdavkovej strane svojho vlastného rozpočtu. Zároveň sa chváli výborným finančným zdravím, ktoré jej však neumožňuje nájsť napríklad 2 500 eur mimo rezervného fondu na nákup kopírky. Inými slovami, šetríme na prostriedkoch v rozpočte na konkrétny rok a radšej míňame peniaze odložené zlé ekonomické časy.

Je naše hospodárenie zdravé či „v dobrom stave“?

Celkovo možno povedať, že Nové Mesto je dnes v dobrom finančnom zdraví. Nemožno sa preto čudovať dobrým výsledkom v anketách hodnotiacich financie miestnych samospráv. Bratislava Nové Mesto má výborné hodnotenie (podľa INEKO napríklad 5.5 z maximálneho čísla 6). To je však spôsobené najmä tým, že naša samospráva dnes nemá dlhy. Základná bilancia je však na tom najhoršie (hodnotenie 3.1 zo 6) čo znamená neudržateľné hospodárenie a možný pád do dlhov.

Napriek dobrému finančnému zdraviu by som teda očakával zodpovednejší prístup najmä k rezervnému fondu a dôraz na čerpanie prostriedkov vo výdavkovej časti rozpočtu.

Návrh zmien v novomestskom rozpočtovaní:

  • na príjmovej strane zreálnenie očakávaní a prechod z optimistického variantu na konzervatívny. Očakávať tak príjmy nie vyššie ako 1-3% oproti predchádzajúcemu roku a tomu prispôsobiť jednotlivé kapitoly.
  • na výdavkovej strane zreformovať programový rozpočet, kde nie je možné „priebežné“ čerpanie viac ako 2-miliónového rozpočtu EkoPodniku. Dôraz musí byť kladený na konkrétne vyhodnotiteľné ciele a nie na slovo „priebežne“ ako dnes.
  • za nesplnenie cieľov vyvodzovať osobnú zodpovednosť voči konkrétnym osobám.
  • v prípade neschopnosti vyčerpať pridelené prostriedky v predchádzajúcom roku, nezvyšovať výdavky v rovnakých kapitolách. Presúvať ich do kapitol, ktoré efektívne čerpajú prostriedky.
  • zastaviť čerpanie rezervného fondu na bežné investície, ktoré patria do kapitálového rozpočtu (rôzne vozidlá či vybavenie kancelárií).
  • všetky v rozpočtovom roku nečerpané prostriedky presunúť do rezervného fondu a nie do ďalšieho roka.
  • minimalizovať rozpočtové opatrenia realizované bez súhlasu miestneho zastupiteľstva.

 

Záverečný verdikt

Novomestské rozpočtovanie je v posledných rokoch neudržateľné a postavené do veľkej miery na neobvyklom čerpaní rezervného fondu. Ten v roku 2009 dosahoval polovicu rozpočtu mestskej časti. Po roku 2016 sa však môže zmeniť na vyprázdnenú špajzu a v budúcnosti si tak bude musieť naša samospráva požičiavať aj na nákup vozidiel pre EkoPodnik či na rekonštrukciu vybavenia Novej Tržnice.

Potrebujeme konzervatívny pohľad na príjmy, tlak na efektívne čerpanie dostupných financií (peniaze nie sú problém) a naštartovať plnenie rezervného fondu, ktorý môže v prípade ďalších ekonomických kríz zachrániť novomestský rozpočet podobne ako to bolo v roku 2010.

Ešte nie je neskoro.

Matúš Čupka

Moja stránka na facebook-u

Teraz najčítanejšie