Už nie whisky, ale domáca voňavá ovocínečka …
V utorok večer u mojej domácej
Dlhoročnej známej Kay (kej) …
Keď vrátil som sa z knižného veľtrhu – Book Fair
Bola na návšteve jej priateľka Edna
Čiperná dáma v rokoch, tiež z Londýna
Osemdesiatdeväťročná a veľmi životaschopná
Že whisky má celkom najradšej z tvrdých drinkov
Tak ponúkol som ju vlastnou „domácou“ pálenkou
(Vyrobenou v certifikovanej pálenici
Na malebnom Záhorí, v Borskom Mikuláši)
Dala si niekoľko parádnych frťanov
Výnimočnej Smolinskej ovocínečky
A najobľúbenejšou zjavne prestala byť už whisky
Akurát ten Ednin „návrat“ do domu pokojnej staroby …
Náš spoločný vstup do obydlia hajgejtských dôchodcov
V ktorom vraj žije šesť starších, vo veku vyššom ako sto rokov
Bol doprevádzaný prečudesne zvedavou otázkou
Veľmi prísnej bacuľatej opatrovateľky z „Černošska“
Či nejaké problémy s chôdzou ich zverenkyňa Edna práve má
Keď z oboch strán podopieraná vchádza do domova
Veď k chôdzi má trojkolesovú buginovú opierku, ktorú práve tlačí
A popritom tá varovkyňa preukrutne na nás (a nebezpečne) sa mračí
Neveriac vlastným očiam prečože ten spôsob chôdze teraz jej nestačí
Nuž a či môžeme my za to, že osemdesiatdeväťročná Edna práve sa zamilovala ?
Do Smolinskej „domácej“ ovocínečky, ktorú ešte pred chvíľou náruživo popíjala
Z vďaky dokonca aj moju ruku, s ktorou som ju nalieval, mi vrúcne pobozkala …
——-
(Ču)desná mu(d)rovačka
17.04.2015