Denník N

Už včera bolo Neskoro (večer)

Krásny májový deň sa chýli ku koncu, a hoci je sobota, pre mňa sa končí úmorný pracovný deň. Je neskoro večer a som príliš unavený na to, aby som sa začítal do Heideggerových zobraných spisov. Je príliš neskoro na to, aby som si vybral nejaký slušný film v programe kín, všetky večerné predstavenia už bežia. Ani na pivo už o tomto čase nikoho nevytiahnem. A tak dostáva prednosť papučová kultúra. Komerčné stanice zavrhnem hneď – tie vysielajú strašné hlúposti aj vo všedné dni, nieto ešte v sobotu, keď treba k obrazovkám pripútať čo najviac divákov. Istotou bude naša verejnoprávna televízia – tá predsa nemôže vysielať hlúposti! Určite nie v sobotu večer, keď má možnosť pripútať k obrazovkám čo najviac divákov a ponúknuť im niečo na povznesenie ducha. A tak beriem do ruky ovládač a zapínam Jednotku.

Bodrá zvučka ohlasuje talkshow Neskoro večer, dobre naladený fúzatý moderátor víta divákov v hľadisku i pri televíznych obrazovkách. A keďže práve je, nedávno bol alebo sa blíži Deň otcov (presne si to nepamätám), začne vtipným monológom dvojročného chlapca o tom, ako vidí svojho otca a čo s ním vyvádza. V pamäti mi utkvie, že ono dieťa má v slovnej zásobe aj výraz drbnúť (sa). Publikum – buď platiace, alebo zaplatené (presne to neviem, ale ani neviem, čo z toho je horšie) – sa priam prehýba od smiechu, zábava graduje.

A je tu prvý hosť, populárny herec, ale aj zaslúžilý otec, keďže deti má rovno tri. Objektom vtipných historiek sa stane starší z jeho synov. Po milej príhode, keď pätnásťročný chlapec napriek víťazstvu v konkurze napokon odmietol účinkovanie vo filme, lebo sa obával bozkávacej scény (vraj načo bude predbiehať), otec pritvrdzuje. Počas spoločnej dovolenky v Thajsku sa chlapec – mal vtedy len trinásť – na akomsi večierku trochu pripil, lebo džúsik, ktorým sa napájal, nebol tak celkom čistý džús, a vo veselej nálade otcovi navrhol, či by mu nemohol „kúpiť tú jednu, že by som to všetko vyskúšal naraz“. Síce k tomu nedošlo, ale moderátor tvorivo chytá hodenú rukavicu. Keby k tomu došlo – fabuluje –, chlapec by sa pri najbližšom konkurze správal celkom inak: „Tato, ja mám v scenári, že ju len bozkávam. No nepretiahnem ju aj?“ Možno by som sa aj pozastavil nad tým, že moderátor občas hovorí o hosťovi v tretej osobe („on“), ale nestihnem, lebo uvažujem o hercovom synovi, ktorý sa po tomto všetkom objaví v škole či medzi kamarátmi… Ani to však nemám čas veľmi rozvíjať, lebo nasleduje prvé vyvrcholenie relácie. Našťastie ho vôbec nepochopím, ide o čítanie nejakého čudného receptu pod vplyvom elektrického prúdu alebo také čosi… No nič, ešte stále sa môžem tešiť na ďalších dvoch hostí.

Prostredným hosťom je známy raper, o ktorom som nikdy nepočul, ale to nič, naozaj nie som jeho cieľová skupina. Tento raper mal v repertoári skladby s názvami Gigolo, Palcuj riť, Diskogule, Swingers… Reč príde na jeho niekdajší životný štýl, ktorý sa moderátor snaží charakterizovať výstižným sloganom „sex, drogy, rokenrol“ a ešte namiesto hosťa špecifikuje: „Zobudil som sa ráno opitý, štyri štetky vedľa mňa, v kúte nejaké drogy.“ Raper k tomu dodáva: „A na šikmej ploche,“ a ešte čosi o kontaktoch s podsvetím. Ale zmenil sa. Dnes robí „uvedomelý hip-hop“. Aj slová navrhnuté divákmi, ktoré má raper improvizovane zrapovať, sú viac-menej nevinné: jogurt, slnko, rieka, tlačenka, káva… a sex. Málo! „Musíme nejakú nadávku dať,“ navrhuje moderátor. S raperom sa bez problémov dohodnú, že vhodné bude slovo hovno.

Tretí rozhovor s mladým hokejistom, bezprostredným, úprimným, na nič sa nehrajúcim, pôsobí potom ako balzam na dušu. Pravda, príde reč aj na fanúšičky, aj na „pekné kusy“, ale nevyznieva to ani silene, ani vulgárne. Dokonca ani moderátor to nedokáže pokaziť.

Ten moderátor mi je akýsi povedomý, úporne rozmýšľam, kde som ho už videl. Podarí sa mi spomenúť si. Pred časom ho vláčili po médiách, že vraj si túto lukratívnu talkshow vyslúžil usilovným, mnohopočetným moderovaním mítingov strany Smer. Verejnoprávny riaditeľ to poprel. Evidentne tu ide skôr o intelekt a briskný zmysel pre humor.

Takže, prosím pekne, pripomeňme si ešte raz: To, čo som práve opísal, možno vidieť prakticky každú sobotu v hlavnom vysielacom čase vo verejnoprávnej televízii. Áno, v súčasnosti, v prvej štvrtine 21. storočia. Tu u nás, v strede Európy. Za naše koncesionárske poplatky.

Dovoľujem si vyhlásiť malú tipovaciu súťaž: Ktorý večer zruší nový riaditeľ verejnoprávnej televízie? Neskoro večer alebo Večer s Havranom? Odpovede, prosím, neposielajte na moju mailovú adresu.

Teraz najčítanejšie