Denník N

Úžasné dobrodružstvá Kavaliera a Claya

Príbeh dvoch židovských chlapcov z rôznych kútov sveta, ktorí spolu stvorili komiksového hrdinu, je mimoriadne podmanivý, a to nielen tým, že sa začína v Prahe a tým je nám trochu bližší, ale aj tým, že nám na pozadí osobných príbehov vlastne ponúka veľkú epickú fresku amerického života.

Románový príbeh zrodenia komiksového Eskapistu, hrdinu, ktorý sa dokáže oslobodiť z akýchkoľvek pút, začína na jeseň 1939, keď k Sammymu Klaymanovi príde večer do jeho izby mama a požiada ho, aby urobil miesto svojmu bratrancovi. Josef Kavalier utiekol do Ameriky z predvojnovej Prahy a hoci na začiatku toho so Sammym veľa spoločného nemá (Sammyho vzormi sú Nikola Tesla, Luis Pasteur a Jack London; Josefa zas fascinuje Houdini a kúzelnícke úniky na javisku), spolu stvoria nezabudnuteľnú komiksovú postavu.

Josef, ktorý sa premenuje na Joa, do príbehov Eskapistu vkladá zúfalú bezmocnosť niekoho, kto sa snaží vycestovať a nemôže, a zároveň pre neho predstavujú jeho osobný boj proti nacistom a za záchranu vlastnej rodiny. V New Yorku sa nedokáže cítiť ako doma, ale je mu vďačný za príležitosť, za tu úžasnú a bláznivú novú formu amerického umenia: „New York mu k nohám položil tiskařské stroje, litografické fotoaparáty a nákladní dodávky, které mu umožňovaly vést když ne skutečnou válku, tak aspoň její přípustnou náhražku.“ Pre Sammyho, ktorý sa premenuje na Sama Claya, predstavuje ich tvorba únik pred tým, čo si nechce priznať, a zároveň splnenie sna po sláve (a peniazoch).

Všude dým, oheň, blesky. Husté formace bombardéru, ježaté flotily bitevních lodí, záhony zářivých explozí. V jednom rohu se na vysokém kopci tyčí vybombardovaný hrad. Ve druhém dole vybuchuje granát v kurníku, slepice a vejce se rozlétají na všechny strany. Messerschmitty útočí střemhlav, torpéda prorážejí vlny. A kdesi uprostřed toho všeho se vzpíná Eskapista, řetězem připoutaný k hlavici rakety.“

Joe si uvedomuje dôležitosť propagandy a svojimi príbehmi chce v čitateľoch vyvolať hnev proti Hitlerovi, a hoci mu rozum napovedá, že je to márny boj, nechce sa vzdať nádeje. Pocity zadosťučinenia, ktoré v ňom každý dokončený komiks vyvoláva, sa striedajú s pocitmi márnosti a trápnosti (veď Eskapista je len vymyslený a smiešny hrdina, ktorý bojuje vo vojne, ktorá sa vyhrať nedá) a pocitmi bezmocnosti, že napriek rastúcej sláve (a výške bankového konta) nedokáže prekonať byrokratickú mašinériu imigračného oddelenia. Presne takú istú byrokratickú mašinériu, ktorá sa mu postavila do cesty pri snahe dostať sa z Prahy.

Řekli mi, že mi chybí jedno razítko. Jedno razítko. Řekl jsem jim, že to není možné. Všechno bylo v pořádku. Měl jsem seznam všech potřebných potvrzení, který vypracoval sám druhý tajemník oddělení pro výjezdní víza. Ten seznam jsem jim ukázal.“ „Ale?“ „Řekli mi, že se předpisy změnily dnes ráno. Měli na to i směrnici, telegram od samotného Eichmanna. Vysadili mě z vlaku v Chebu. Deset kilometru od hranic.“

Čím fantastickejšie príbehy Eskapista zažíva, tým nešťastnejší Joe je, pretože z Európy prichádzajú stále temnejšie a útržkovitejšie správy, začína sa objavovať aj slovo presídlenie, a on nie je k záchrane rodiny o nič bližšie. A prepadávajú ho aj pochybnosti o zmysle celej jeho snahy: „Náhle se však zastyděl, nejen za to, že ho vůbec napadlo soucítit s nacistou, ale že mohl zplodit něco, co se takovému člověku líbí a oslovuje ho to. Joe Kavalier nebyl jediný tvůrce komiksů, který si povšiml toho, že v chování jeho protifašistického hrdiny lze vypozorovat zrcadlový obraz fašismu – Will Eisner, další židovský karikaturista, zcela záměrně oblékl své Jestřáby, bojující na straně spojenců, do uniforem navržených podle oděvu Waffen SS. Joe byl také zřejmě první, kdo pocítil stud nad tím, že ve jménu demokracie a svobody vyzdvihuje a glorifikuje pomstychtivou brutalitu nadlidsky silného muže.“

Príbeh dvoch židovských chlapcov z rôznych kútov sveta je mimoriadne podmanivý, a to nielen tým, že sa začína v Prahe a tým je nám trochu bližší, ale aj tým, že nám na pozadí osobných príbehov vlastne ponúka veľkú epickú fresku amerického života. Skutočné historické postavy ako Salvador Dalí, Max Ernst, Orson Welles, či Eleanor Rooseveltová sa tu miešajú z literárnou fikciou a tým silne pripomínajú Ragtime E. L. Doctorowa v tom najlepšom slova zmysle.

Napriek mnohým komplikovaným témam, od židovskej otázky, túžby po pomste, ktorá nás ženie ublížiť niekomu, kto za to, čo sa nám stalo, nemôže, až po prenasledovanie homosexuálov a ľudskú tendenciu idealizovať si premárnené príležitosti, je tento príbeh aj neskutočne zábavný a dobrodružný. Vinie sa ním úžas nad tým, akými rôznymi cestičkami sa dokáže život uberať.

Tento román je naozaj o mnohých veciach, v konečnom dôsledku však najmä o vykorenenosti človeka hľadajúceho domov, ktorý už viac neexistuje, a o bezcieľnosti jeho života vo svete, do ktorého srdcom nepatrí. Aké dokáže byť pre človeka ťažké vrátiť sa, keď vlastne nemá kam?

––

Michael Chabon – Úžasná dobrodružství Kavaliera a Claye. Z originálu The Amazing Adventures of Kavalier and Clay (Random House, 2000) preložili David Záleský a Markéta Záleská, vydal Odeon v roku 2009 (nová dotlač minulý rok).

Michael Chabon za tento román dostal v roku 2001 Pulitzerovu cenu.

Lidi si všimnou jen toho, na co jsou upozorněni.“ (cynická poučka starého kúzelníka Kornbluma)

 

Teraz najčítanejšie