Úžera so štátnou licenciou
Udeľovanie licencií poskytovateľom spotrebiteľských úverov a zverejnenie zoznamu týchto veriteľov na stránke Národnej banky Slovenska (NBS) malo byť zavŕšením tzv. Koncepcie ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu. Médiá zaplnili optimistické vyhlásenia zástupcov ministerstiev i poslancov, ktorí tvrdili, že vďaka sprísneniu podmienok sa trh prečistí a spotrebiteľ bude lepšie chránený. Do boja proti úžere!
No opäť sme videli len veľa kriku pre nič. Licenciu po cirkuse s murovaním poslanca Hlinu dostali aj spoločnosti, ktoré dlhodobo nerešpektovali a nerešpektujú platnú slovenskú a európsku legislatívu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa. Proces tvorby licencovania veriteľov iniciovala aj spoločnosť, ktorá slovenské súdy ochromila tisíckami odvolaní, keď jej odmietali schvaľovať exekúcie. Údajne pre neetické správanie ju zo svojich radov vylúčila aj Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Európska komisia dokonca na jar v roku 2013 začala vyšetrovať Slovensko pre nefunkčný systém ochrany spotrebiteľov aj pre prípady tejto spoločnosti, hoci v napomínacom liste Slovensku viaceré zistenia zovšeobecňuje aj na iných poskytovateľov spotrebiteľských úverov či banky.
Podľa zástupcov MF SR je spotrebiteľ lepšie chránený, pretože si na webovej stránke NBS môže skontrolovať či má tá „jeho“ nebankovka potrebnú licenciu a či a koľko dostala za prípadné porušenie zákona sankciu. Len škoda, že ten, kto súrne potrebuje peniaze, zvyčajne nelustruje toho, kto mu ich ponúka. Nečíta zmluvy a klame aj o svojej bonite. Určite nepreklikáva stránku NBS, kde, mimochodom, nájsť zoznam licencovaných veriteľov v spleti množstva iných informácií a podstránok, nie je vôbec jednoduché. A čo robiť, keď podpíšete zmluvu s nelicencovanou spoločnosťou? Zmluva je od počiatku neplatná, no potvrdiť vám to musí súd. Sme teda presne tam, kde sme boli aj pred licencovaním. A sme na tom úplne rovnako ako ľudia, ktorí neférové zmluvy podpísali pred zavedením licencií. Žiadny zákon totiž neskracuje súdne konania a nezaručuje ich objektivitu a zákonnosť. S pompou medializovaný boj proti úžere je teda znova len povrchnou fraškou bez pointy. Veď posúďte len deklarované sprísnenie podmienok pre veriteľov: vyššie základné imanie, technická, odborná a personálna spôsobilosť, biznis plán na tri roky dopredu, vytvorenie systému skúmania bonity klienta, preukázanie pôvodu peňazí či odbornosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť štatutárov spoločnosti. Tieto naozaj „tvrdé podmienky“ bez problémov dovoľujú požičiavať peniaze aj tým, ktorí stále majú na slovenských súdoch tisíce neuzavretých súdnych sporov či rozsudkov o nezákonných exekúciách a nekalých obchodných praktikách, i tým, ktorí naďalej terorizujú spotrebiteľov vymáhaním nezákonných úrokov a sankcií. Teda všetkým, ktorí majú minimálne 500 000 eur na peňažný vklad do základného imania.
V čase písania tohto textu licenciu NBS malo 19 subjektov. Medzi nimi sú aj tie nebankovky, ktoré mal nový systém licencovania z trhu ako úžerné vytlačiť. No to si naši politici, zaujatí kydaním na utečencov, pri príprave žaloby kvôli povinným kvótam, asi nemali kedy všimnúť.
