V 90.-tych rokoch vtedajšia štátostrana s prašuľami na reklamu veľké starosti nemala
pretože nevšedne sofistikovaným spôsobom k potrebným zdrojom často sa dostala …
Vôbec netuším ako to je v súčasnosti ale v čase známeho slovenského „izmu“,
teda v preveľmi búrlivých deväťdesiatych rokoch v našom mladom štáte,
vtedajšia štátostrana s prašuľami na reklamu veľké starosti údajne nemala,
lebo nevšedne sofistikovaným spôsobom k potrebným zdrojom často sa dostala.
Stačilo, keď spriaznená reklamná agentúra štedré zákazky získala
od strategických štátnych podnikov, ktoré boli nezvyčajne bohaté
a to, že vďaka mnohonásobne navýšenej fakturácii milióny miznú
záujem všimnúť si a nebodaj ešte aj riešiť to … nemal vonkoncom nik,
lebo riaditeľom toho strategického podniku bol nominovaný straník,
ktorého úlohou nepochybne bolo zabezpečiť prostriedky aj pre stranu
a jednou z celkom legálnych možností bolo preplatiť podnikovú reklamu.
Nuž a reklamnou agentúrou nespotrebované nemalé finančné prostriedky
boli na „tajňáša“ k dispozícii práve na systematické ovplyvňovanie verejnej mienky
prostredníctvom propagácie rozmanitých aktivít vtedajšej štátostrany
a bežný občan bol za „štátne“ (teda „spoločné“) neustále manipulovaný …
Toto všetko nie je žiadny výmysel, ale smutná skúsenosť jedného známeho,
ktorý v tom čase pracoval pre reklamnú agentúru niekoho menej významného
a tá bola jedným z reálnych subdodávateľov týchto reklamno-propagačných služieb,
keďže na rozdiel od oficiálneho dodávateľa od nevyhnutných politických väzieb
mala dosť ďaleko, takže jej zamestnanci aj šetrne, gazdovlivo pracovať museli,
aby pozoruhodné prašule na propagáciu štátostrany zakaždým sa zvýšili …
25.11.2016
Poznámka: obrázok z vlastných zdrojov
