Prečo prednosta Petržalky Štefánik zavádza?

Včera (17. septembera 2105) v Denníku N vyšiel rozhovor s prednostom MČ Bratislava – Petržalka Miroslavom Štefánikom, kde vo viacerých odpovediach zavádza čitateľov.
Tento blog je reakciou na nepresnosti a niektoré nepravdivé informácie, ktoré prednosta Štefánik poskytol.

Vraj transparentná súťaž so zástupcami klubov

O „transparentnosti“ súťaže prednosta Štefánik tvrdí, že boli prizvaní zástupcovia klubov. Samozrejme, že to nie je pravda. Od začiatku až po vyhlásenie víťaza sme o súťaži nielen že neboli informovaní, no ešte aj po skončení súťaže starosta Bajan podpísal zmluvu aj s dodatkom bez oboznámenia poslancov.

Verejná obchodná súťaž bola vyhlásená koncom januára 2015. Pričom termín na predkladanie ponúk bol iba 14 dní. Ide o najväčší projekt Petržalky na najbližšie obdobie možno celého desaťročia a úrad dal uchádzačom iba 14 dní na to, aby sa o súťaži dozvedeli, vypracovali projekty, všetko nacenili a dodali aj formálne náležitosti (pričom len potvrdenie z daňového úradu o splnení všetkých povinností voči nemu je lehota 30 dní). Aj my poslanci sme sa o tejto súťaži dozvedeli až z webovej stránky www.petrzalka.sk

Komisia, ktorá dohliadala na súťaž sa skladala z prednostu miestneho úradu Miroslava Štefánika, vedúcej odd. ÚRaD MÚ Zuzany Kordošej, zástupcu Výskumného ústavu dopravného, a. s. Ľubomíra Palčáka a zo zástupcov starostu Jána Bučana a Michala Radosu. Ani jeden zástupca poslaneckých klubov prizvaný nebol.

Nikto z poslancov nemohol dohliadať na výber víťaza súťaže či vylúčenie dvoch uchádzačov. Od začiatku až po koniec súťaže sme dostávali informácie iba zahmlené a ešte aj po skončení súťaže sme od úradu nedostali kto sa stal víťazom súťaže, kto a prečo bol vylúčení. Tieto informácie sme sa dozvedeli až po podpise zmluvy starostom Bajanom s víťazom EEI, s.r.o.

Aký bude zisk pre Petržalku

Zisk z predaja parkovacích kariet pôjde celý pre Petržalku. Áno, ale zisk bude extrémne malý voči nákladom, ktoré z každej predanej karty pôjdu firme EEI, s.r.o. Celý systém je nastavený na spotrebu pre firmu a nie budovanie zisku pre mestskú časť, aby mohla rozvíjať nové parkovacie kapacity.

Firma totiž zinkasuje z každej predanej karty 48 eur aj s DPH. To znamená, že ak nastavíme rezidentskú kartu na 50 eur, MČ Petržalka získa až celé 2 eurá, ktoré môže investovať do rozvoja parkovania. Ak by prešlo navrhovaných 60 eur, mestská časť získa 12 eur. To je však veľmi veľký nepomer oproti 48 eurám, ktoré zinkasuje súkromná firma za prevádzkovanie systému.

Tie isté nevyhnutné náklady by mala aj Petržalka

Prednosta Petržalky Štefánik v rozhovore priznal neschopnosť mestskej časti. Vraj by mestská časť mala tie isté nevyhnutné náklady na prevádzkovanie systému. Teda, približne na úrovni 48 eur z každej karty pre rezidenta či abonenta.

Tu si dovolím pripomenúť šikovnosť iných mestských častí, kde napríklad v Novom Meste idú zavádzať rezidenčné parkovanie vo svojej réžii a obyvateľa parkovacia karta bude stáť 30 eur na rok. V Starom Meste stojí vydanie rezidentskej karty 10 eur na rok a to hovoríme o najlukratívnejšej mestskej časti Bratislavy.

Porovnanie so zahraničím

Prednosta Štefánik často dáva na porovnanie iné mestá, ako sú napríklad Košice, kde rezidentská karta stojí až 100 eur. Dovolím si pripomenúť, že v Košiciach parkovací systém prevádzkuje práve firma EEI, s.r.o.

Okrem Košíc často sa dáva za príklad susedný český Liberec, kde rezidenčné parkovanie stojí na úrovni 80 eur. Ale práve Liberec sa v médiách spomína ako mesto, kde zisk z predaja rezidenčných kariet iba napĺňa vrecká súkromnej firmy. Ide o veľmi kritizovaný výber poplatkov za parkovanie, pričom mnohé iné česká mestá majú poplatky za parkovanie dokonca násobne nižšie. Dokonca v oveľa väčšej a lukratívnejšej Prahe dokázali zaviesť systém rezidenčného parkovania za asi tretinu sumy, na úrovni približne 25 eur za kartu na rok.

Aj firmy, ktoré boli vylúčené to dokážu oveľa lacnejšie

O problematickej súťaži a vylúčení uchádzačov som písal v predchádzajúcich blogoch. O pozadí firmy EEI, s.r.o. sa rozpísal Dag Daniš. Z troch prihlásených firiem boli dve (firma Vinci a Cinooc) vylúčené kvôli formálnym náležitostiam. Obálky s ich cenovými ponukami vôbec neboli otvorené.

Z neoficiálnych informácií a z poslaneckých prezentácií o petržalskom parkovaní, ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia vylúčených spoločností, vieme že sa to dá aj lacnejšie. Jedna z oslovených firiem ponúkala odplatu na úrovni 15 eur z každej predanej karty, druhá vylúčená firma ponúkala odplatu do cca. 30 eur z každej predanej karty. Zostala firma EEI, s.r.o., ktorá si vypýtala najviac – 48 eur s DPH za každú predanú karty za rok.

Ako poslanci vraj máme šancu sa vyjadriť

Veľmi cynicky vyznieva argument, že zastupiteľstvo, teda poslanci sa nedajú obísť a o všetkom rozhodujeme my. Celý čas, miestny úrad a starosta obchádzajú poslancov. Na najbližšom zastupiteľstve (22. septembra v utorok o 10.30 v budove Technopolu) sa bude rokovať o prevádzkovom poriadku a všeobecnom záväznom nariadení. To je však len formálna záležitosť, ktorá upravuje iba to či karta bude stáť pre rezidentov 60 či 80 eur ročne. Tu však už nedosiahneme, aby prevádzkové náklady boli čo najnižšie, pretože tie už boli vysúťažené. Je teda jasné, že nemôžeme sa cenou ani len priblížiť mestským častiam Nové či Staré Mesto, resp. mestským častiam v Prahe, pretože firma EEI, s.r.o. vždy zinkasuje minimálne 48 eur z každej predanej karty. Predaj rezidenčných kariet nemôže ísť pod 48 eur za rok, a v tom prípade by mestská časť mala nulový zisk.

Petržalke radila renomovaná AK Ružička Csekes

Miestny úrad sa dlhodobo zakrýva právnym poradenstvom renomovanej Advokátskej kancelárie Ružička Csekes. Nie je to celkom tak.
Faktom je, že si MÚ Bratislava-Petržalka najal služby AK Ružička Csekes na vypracovanie podkladov verejnej obchodnej súťaže, ale tá iba spracovala podmienky obchodnej súťaže na prevdázkovateľa parkovacieho systému.

So samotným nápadom obísť princípy verejného obstarávania prišiel petržalský miestny úrad, ktorý rovno zadal AK Ružička Csekes čo chcú. Teda verejnú obchodnú súťaž namiesto verejného obstarávania so sumou 4.999.999 eur.

V prípade nového parkovacieho systému v Petržalke je dôležité si uvedomiť, že sa súťažila koncesná zmluva, ktorá bola 24. júna 2015 bola starostom Bajanom podpísaná ako koncesná zmluva podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom verejné obstarávanie procesu nepredchádzalo, ale bola vypísaná verejná obchodná súťaž na prevádzkovateľa parkovacieho systému. Verejná obchodná súťaž v tomto prípade má stanovený limit na aspoň 14 dní na predkladanie ponúk. Podľa úradu v Petržalke tento spodný limit bol dostačujúci. Až po tlaku poslancov sa podarilo predĺžiť ho na 30 dní. Práve preto, aj prípad verejnej obchodnej súťaže v Petržalke vyvoláva podobné otázky ako súťaž, ktorú vypísalo ministerstvo. Ide mestskej časti naozaj o výber kvalitného prevádzkovateľa za čo najlepších podmienok, či súťaž prebieha len „naoko“?

Zmluva aj s dodatkom bola podpísaná na 4.999.999,- eur, ak by bola o euro drahšia, muselo by prebehnúť riadne verejné obstarávanie. Dvaja uchádzači z troch boli vylúčení pre nesplnenie formálnych kritérií, preto obálky s nacenením ich projektov ani neboli otvárané. Ak by procesu hľadania prevádzkovateľa parkovacieho systému predchádzalo verejné obstarávanie, nemohli by byť uchádzači vylúčení, ale boli by upovedomení, že niektoré formálne nedostatky im chýbajú. Takýto uchádzač by buď dodali tieto formality, ktoré mu chýbajú, resp. by stačilo podať čestné prehlásenie o tom, že dokument, ktorý im chýba, disponujú ním, no dodajú ho v prípade, že budú úspešným uchádzačom. Ak by ho aj potom nedodali, takýto uchádzač by zákazku nedostal.

A už nehovoriac o tom, že spomínaná koncesná zmluva, ktorá bola podpísaná mala byť schválená zastupiteľstvom, no ako poslanci sme ju na miestnom zastupiteľstve nikdy nemali. Ale tejto téme je venovaný celý predchádzajúci blog.

Prečo bola kontrahovaná AK Ružička Csekes?

Mestská časť Bratislava – Petržalka posledné roky rieši problémy s parkovaním tak, že ide prijať nové pravidlá regulovaného parkovania. Na to si však netrúfla sama a vyhlásila na prevádzkovateľa parkovacieho systému v mestskej časti verejnú obchodnú súťaž. Miestny úrad má vlastné právne oddelenie i referát pre verejné obstarávanie, no napriek tomu sa kompetentní rozhodli nakontrahovať externé právne poradenstvo.

Prednosta Štefánik často používa argument o tom, že im radí jedna z najlepších advokátskych kancelárii v krajine.

AK Ružička Csekes nikdy nevypracovala žiadne právne poradenstvo, žiadnu právnu analýzu (ak teda za analýzu nepovažujeme aj mailovú komunikáciu, ktorú sme dostali od prednostu Štefánika), dokonca ani neporadila verejnú obchodnú súťaž namiesto verejného obstarávania. S nápadom verejnej obchodnej súťaže prišiel Miestny úrad BA-Petržalka za AK Ružička Csekes.

Právna kancelária roka

Zákazku za vypracovanie návrhu súťažných podmienok pre mestskú časť za 22.800,- eur dostala Advokátska kancelária Ružička Csekes, s.r.o.  Nakoniec však fakturovali mestskej časti právne poradenstvo za „len“ 10.800,- eur, pretože kontrakt vypršal koncom roka 2014 a odvtedy pre Petržalku poradenstvo nerobili, okrem jednej právnej rady ohľadom podpisu zmluvy, ktorá bola poslaná mailom.

AK Ružička Csekes pôsobí pod týmto názvom od roku 2009, predtým sa volala Advokátska kancelária Jaroslav Ružička. Spoluzakladal ju Oszkár Világi, spolu s daľšími známymi právnikmi Erikou Csekes, Jaroslavom Ružičkom či Jánom Azudom.

Za ten čas sa stala rešpektovanou advokátskou kanceláriou a v roku 2013, 2014 a 2015 získali aj viaceré ocenenia týždenníka Trend a spoločnosti EPRAVO Group, a. s. Právnická firma roka vo viacerých kategóriách. AK Ružička Csekes je dnes známa najmä svojimi analýzami najmä v oblasti verejného obstarávania, obchodného práva, PPP projektov či právneho poradenstva pre developerské projekty a nehnuteľnosti.

AK Ružička Csekes a jej poradenstvo

AK Ružička Csekes boli spolu s Ernst&Young Financial Advisory poradcami pri príprave a realizácii sporného PPP projektu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Len samotná analýza uskutočniteľnosti plánov postaviť v Bratislave nemocnicu stála Ministerstvo zdravotníctva cez 739 tisíc eur bez DPH. Závery analýzy (musím podotknúť, že spochybnené boli odborné závery, nie právne) spochybnil bloger Marian Jánoš.

AK Ružička Csekes a férový štátny tender

V roku 2007 Ministerstvo dopravy pod vedením Ľubomíra Vážneho uzatvorilo zmluvu na poradenstvo taktiež bez riadnej súťaže pre diaľničné projekty PPP na priamo s dvoma právnickými firmami – CMS Cameron McKenna a už so spomínanou Advokátskou kanceláriou Jaroslav Ružička (dnes už ako AK Ružička Csekes). Európska komisia v tomto prípade zažalovala Slovensko kvôli porušeniu pravidiel o verejnom obstarávaní, pretože neumožnilo zmluvu na poradenstvo vysúťažiť. Komisia žalobu stiahla až po tom, ako nový minister Ján Figeľ problémovú zmluvu zrušil. V roku 2014 už ministerstvo vypísalo „riadnu súťaž“, kde však podmienky tendra podľa odborníkov vzbudzujú otázky, či má štát naozaj záujem o súťaž najlepších firiem. Lehota na predkladanie ponúk spĺňala zákonom stanovenú minimálnu lehotu 30 kalendárnych dní.

Ján Azud

Vráťme sa však k Advokátskej kancelárii Ružička Csekes, kde pôsobí ako jeden z advokátov, spoločníkov a štatutárov Ján Azud, ktorý je podľa mestskej časti zodpovedný za podklady a právne analýzy pre parkovaciu politiku v Petržalke. Ján Azud síce vypracoval podklady verejnej obchodnej súťaže na prevádzkovateľa parkovacieho systému v Petržalke pre Miestny úrad Bratislava-Petržalka. Tie však vypracoval na základe požiadavky miestneho petržalského úradu.
Pre objektívnosť informácií musím skonštatovať, že nie Ján Azud je zodpovedný za obchádzanie verejného obstarávania, ale mestská časť, ktorá si to celé vymyslela. AK Ružička Csekes s Jánom Azudom slúžia len ako argumentačný podklad, že nad všetkým stojí niekto ešte odbornejší.

Ján Azud a ÚVO

Faktom je, že Ján Azud je priamo členom Rady Úradu pre verejné obstarávanie. Jedna z možností ako napadnúť neplatnosť celého procesu je, že by sme dali podnet na Úrad pre verejné obstarávanie z dôvodu podozrenia, že ide o cielenú snahu obchádzať princípy a inštitút verejného obstarávania.
Teda člen Rady ÚVO, ktorá má dohliadať nad verejným obstarávaním je zároveň človekom, ktorého si mestská časť Petržalka najala, aby spracoval podklady k vypísaniu verejnej obchodnej súťaže. Tu by som však od človeka, ktorý dohliada nad verejné obstarávanie v krajine skôr očakával vyjadrenie a poradu ako ísť cestou verejného obstarávania, než verejné obstarávanie elegantne obchádzať.

Samozrejme, že všetko však prebieha „v súlade so zákonom“.