V čom spočíva neschopnosť slovenských vyšetrovateľov?
Je ľahké skonštatovať, že vyšetrovateľ či iný policajt pochybil a je poplatný tej-ktorej vláde, prípadne neschopný dotiahnuť prípad do úspešného konca. V čom tkvie neschopnosť vyšetrovateľov, prečo nevedia veci dotiahnuť? Je skutočne chyba v nich, alebo je pes zakopaný niekde inde ?
Je ľahké skonštatovať, že vyšetrovateľ či iný policajt pochybil a je poplatný tej-ktorej vláde, prípadne neschopný dotiahnuť prípad do úspešného konca. V čom tkvie neschopnosť vyšetrovateľov a prečo nevedia veci dotiahnuť?
Kto z bežných ľudí sa zamyslí nad tým v akom, legislatívnom aj inom, prostredí vyšetrovatelia pôsobia a prečo konajú tak, ako konajú?
Skutočne je dvetisíc vyšetrovateľov a ďalšie tisíce policajtov skorumpovaných, poplatných dobe či neschopných? Nie je problém aj niekde inde?
Pred pár rokmi sme sa smiali na rumunských policajtoch, ich korupcii a systéme. A čo dnes? Ticho závidíme. Áno, slovenskí policajti závidia rumunským boj proti korupcii. Myslíte si, že keď to u nás nejde, problém je vo vyšetrovateľoch? …
Policajt sa pri svojej službe riadi Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Každý policajt môže robiť len to, čo mu tieto predpisy určujú a umožňujú. Aké budú tieto predpisy, čo sa bude alebo nebude trestne stíhať, o tom vôbec nerozhoduje policajt. O tom rozhoduje trestná politika štátu a tú policajti skutočne netvoria.
Na každom stupni policajnej hierarchie sa deklaruje, že vyšetrovateľ vykonáva procesy samostatne, tak to ale v skutočnosti nie je. Vyšetrovateľ totiž nemôže vydať žiadne uznesenie bez dozorujúceho prokurátora. Prípadne ho vydať môže a následne mu ho prokurátor zruší. Keďže pokyn prokurátora je záväzný, vyšetrovateľ niekedy rozhodne aj proti svojej vôli na základe tohto pokynu.Často sa tiež stáva, že prokurátor zruší uznesenie o obvinení konkrétnej osoby alebo zastaví trestné stíhanie, lebo má iný právny názor ako vyšetrovateľ. V zmysle platnej legislatívy má v takomto príde pravdu vždy prokurátor, bez diskusie! Neviňte teda vyšetrovateľov za ich uznesenia, lebo žiadne uznesenie nenadobudne právoplatnosť, kým sa s ním nestotožní dozorujúci prokurátor. Na obranu prokurátorov dodajme, že sú tiež viazaní legislatívou, ktorú sami netvoria.
V čom teda spočíva neschopnosť slovenských vyšetrovateľov dotiahnuť mnohé veci do úspešného konca? Z vlastnej viny v ničom.
Celý marazmus spočíva v nesprávne nastavenej trestnej politike štátu s mnohými sovietskymi prvkami. Určite by boju so zločinnosťou prospelo, keby zanikol monokraticky riadený systém prokuratúry.
Rovnako pozitívnym príspevkom k boju proti zločinu by bolo oddelenie vyšetrujúcich zložiek Policajného zboru SR od tých ostatných. Teda návrat k určitej modifikácii systému, ktorý už v tejto oblasti fungoval a väčšia nezávislosť vyšetrujúcich orgánov od tej – ktorej aktuálne vládnúcej moci.
Určite by prospel aj nezávislý audit využitia ľudského potenciálu, ktorý sa v polícii ako takej nachádza, ktorý by odstránil často duplicitne vykonávané činnosti a ušetrený potenciál by nasmeroval na boj so skutočným zločinom, ktorý škodí spoločnosti.
Kým sa mechanizmy trestnej politiky nezmenia a nezbavia sa určitých prvkov spred roka 1989, budeme našim rumunským kolegom podmienky ich práce naďalej závidieť. A pokiaľ sa tieto zmeny neuskutočnia tak ľudia budú ešte menej dôverovať polícii a veriť v jej schopnosť odhaľovať skutočný zločinu a podieľať sa na jeho eliminácii.
A samozrejme, všetko záleží aj toho, čo verejnosť od polície očakáva a či jej to dá primeraným spôsobom najavo …