V knihe Ohnivé znamenie sa kopia mŕtvoly a zároveň ožije krásna historická Bratislava

Juraj Červenák je v súčasnosti jeden z najplodnejších slovenských spisovateľov. Má za sebou niekoľko úspešných titulov, je určitým spôsobom priekopníkom slovenskej fantasy scény a aj ukážkovým príkladom, ako sa dá z literárnej periférie (v tom najlepšom slova zmysle) prepracovať až do hlavného knižného prúdu.

Pokojne ho môžeme označiť za autora bestsellerov, pretože aj jeho fanúšikovská základňa sa po jeho historických románoch, historické detektívky nevynímajúc, rozrástla o nových čitateľov, čo sa podpísalo pod vznik veľmi rôznorodého publika. Kto Červenáka sleduje pravidelnejšie, musí zároveň oceniť jeho pevnú vôľu, rozhľad a samoštúdium, ktoré následne investuje do svojej prózy.

Červenákovi sa okrem týchto vlastností nedajú uprieť tiež otvorenosť a úprimný kontakt s vlastnými čitateľmi. Činí tak nielen účasťou na besedách a čítačkach, ale aj dennodenne prostredníctvom fanúšikovskej stránky na Facebooku, na ktorej sa vyjadruje nielen k aktuálnym spoločenským témam, ale aj k hudbe, literatúre a veľmi často komentuje aj filmové novinky.

Sú však mesiace, keď sa v kvantite vyjadrení a komentovaní uskromňuje, a vtedy čitateľ predpokladá, že autor píše novú knihu. Fanúšikov však autor ani vtedy nenechá úplne osirelých, ponúka im malé pralinky z pripravovanej knihy, pýta sa ich na názor alebo ich informuje o progrese vlastnej tvorby. Prosto, bohorovne, môžem vyhlásiť, že si tých čitateľov pomaly griluje a zároveň vábi na nový román.

Kto už mal skúsenosť s jeho detektívnou sériou Kapitán Stein a notár Barbarič, určite horel nedočkavosťou, tešiac sa na tretie pokračovanie ich dobrodružstiev. Tretia časť série s názvom Ohnivé znamenie je už v podstate na svete, a tí, čo sme mali možnosť knihu prečítať (vyšla totižto najskôr ako ekniha), môžeme pomaly chladnúť a mať na knihu aj nejaký názor.

Z hľadiska historického času, autor celú trilógiu usadil do obdobia vlády Rudolfa II., keď Habsburgovci vzdorujú Turkom, no veľká časť Uhorska je stále pod nadvládou Osmanskej ríše. Po Moháčskej katastrofe je hlavným mestom okliešteného Uhorska Prešporok, a práve tam smerujú kroky kapitána Joachima Steina – rytiera zo Striebornej skaly a hrdinu protitureckých vojen, Mateja Barbariča – bývalého notára kráľovského mesta Banská Štiavnica, a kaprála Bohdana Jaroša – syna staromestského pražského kata, ktorí z poverenia arcivojvodu Mateja Habsburského riešia tie najbrutálnejšie kriminálne prípady svojej doby.

Na odhaľovaní zločinov sa podpisuje efektívna kombinácia schopností a zručností tohto malého detektívneho tímu, do ktorého Stein vnáša chladný rozum, predvídavosť a vytrvalosť, Barbarič logiku a nadhľad, no a Jaroš prispieva mimoriadnymi anatomickými znalosťami, a v prípade potreby aj represívnymi technikami a zručnosťami v stredovekej tortúre.

Po Banskej Štiavnici a Prahe, tak prišiel rad aj na „krásavicu na Dunaji“, aj keď z hľadiska príbehu, by si historická Bratislava zaslúžila skôr prívlastok „neviestka na Dunaji“. Spúšťačom rozprávania je totižto šokujúci nález ľudských ostatkov v podunajských lesoch, no zároveň sa však zdanlivo jednoduchý prípad skomplikuje, pretože neskorostredovekí vyšetrovatelia musia riešiť niekoľko paralelných zločinov, ktorým však dominujú únosy mladých dievčat, pričom prvé stopy vedú práve do mestských nevestincov.

Červenák už od prvých kapitol dokazuje, že písaniu knihy opäť predchádzalo precízne samoštúdium historického prostredia a aj doby. Aj preto sa mu podarilo verne zachytiť atmosféru Bratislavy na prahu novoveku. Vtedajšiu stredoeurópsku metropolu predstavuje v jej veľkosti a aj v jej malosti, ako mesto, ktoré síce stálo v centre diania vtedajšej európskej politiky, no zároveň sa však tmolilo na dejinnej periférii stredoeurópskeho priestoru.

Vyšetrovatelia musia zistiť, ako súvisia únosy mladých žien s odvekým súperením mešťanov s hradnou šľachtou, a zároveň sú nútení zaoberať sa záhadnou samovraždou bývalého richtára, obvineného z hanebných zločinov. Do toho všetkého sa nočným mestom nesú správy a svedectvá o vyčíňaní prízraku, ktorý zanecháva za sebou mŕtvoly s ohavnými popáleninami na krku.

Keďže v úvode sa vyšetrovanie upiera na priekupníkov s unesenými dievčatami, voľnomyšlienkár Barbarič  je presvedčený, že pátranie je nutné začať na tých najvykričanejších miestach v meste, pričom do okruhu vypočúvaných by mali byť zahrnutí aj richtár, hajtman a mestský kat, ktorí majú priamy dohľad nad mestskou prostitúciou. Na tomto mieste sa Červenákovi podarí jeden z mnohých vtipných momentov, keď sa v jednej dvojzmyselnej sentencii ocitnú najstaršie remeslo (nemám na mysli kováčstvo) a slovo radnica.

Červenákov humor sa prejavuje aj na iných miestach, ale najvýdatnejšie asi v rozhovoroch liberálneho Barbariča a konzervatívneho kapitána Steina. Stein je inak prototypom rozhodného, ale zároveň zadubeného a ufrflaného starnúceho muža. Občas sa preto na neho znesie spŕška cynického humoru aj zo strany samotného autora, aj keď verím, že stvoriteľ ho má zároveň vo veľkej úcte.

Malá ukážka dvojitého zásahu:

„Boh žehnaj prešporským vinohradníkom!“
„Víno je naša pýcha,“ pritakal Čerňanský a tiež sa napil.
„Zato čo sa týka piva, máte sa ešte čo učiť,“ utrúsil Stein. „Aj ja by som navaril lepšie ako vaši sládkovia.“ „Pokojne to vyskúšajte v mestskom pivovare,“ pozrel naňho Čerňanský krivo. „Možno raz budeme čapovať pivo s vaším menom.“

Ohnivé znamenie však určite nie je knižnou komédiou. Vtipné momenty len dokazujú, že autor sa v románopisectve nedrží zaužívaných žánrových klišé. Dokazuje to aj tým, že v jeho historických detektívkach sa nachádza množstvo analógií so súčasnosťou. Stačilo by odsunúť kulisy a mali by sme úplne nové, súčasné javisko. V predmetnej knihe sú styčnými témami so súčasnosťou nielen obchod s biely mäsom a novodobé sexuálne otroctvo, ale aj zákulisie a intrigánske praktiky politiky, ktorú v tomto príbehu reprezentujú mestské a aristokratické autority.

Červenák tak už od prvých kapitol neroztočil len kolotoč vrážd, ale čitateľovi ponúkol aj neskorostredoveký obraz domácej politiky a dobových spravodajských hier, ktorých súčasťou boli sprisahania, klebety a tie najprízemnejšie kortešačky. „Politika je vždy len trik. Ľudia nevolia na základe viery vo vaše schopnosti. Rozhodujú sa podľa pominuteľných pocitov, ktoré zväčša nemajú s rozumom nič spoločné. Tak to je a vždy bude.“

V duchu sprisahaneckých praktík sa nesie aj samotné vyšetrovanie príbehu. Autorovi sa až dokonale remeselne podarilo dohnať čitateľa do niekoľkých slepých uličiek, čo je v prípade tohto žánru, neklamným znakom kvalitnej detektívky. Predvídať sa dá len málo čo a v tomto prešporskom prípade je rozuzlenie natoľko šokujúce, že by si na ňom zgustol aj súčasný bulvár.

Nesmiem však prezradiť žiadne podrobnosti, lebo sám autor sa na facebooku vyhrozil, že ak niekto niekde vyspoiluje finále knihy, pošle naňho kaprála Jaroša s jeho žabykláčmi!

A kto Jaroša aspoň trochu pozná, vie, že by to bol parádny masaker.

 

Juraj Červenák: Ohnivé znamenie, Vydavateľstvo: Slovart, 2015, Séria: Kapitán Stein a notár Barbarič