Denník N

V prístave dojmov,

vedľa v zreničkách

*

Cez rok
rozpúšťa valčík
naša krása.

Keď však nadíde voľno
moja duša, Tvoja duša
kriesime tango.

Splývajú žalmy:
Že Ťa ľúbim.
Že ma ľúbiš.

*

Ako sa len rýchlo stmieva…
Začiatkom júla

polia sú bližšie
vedľa v zreničkách

si mnou

zakrývaš deň
aj závisť.

Až všetci robia
na našom roztopení.

*

V prístave dojmov
zaujme veža krátko.

Potrebujeme chodníky
o dvoch brehoch.

Kreslá len tápu
na rytmus kúpeľov a vrán

Spokojnosť kráča
ako len Ty,
len podľa svojho dna.

*

Ako
môžno byť naplnení,

keď nás to všetko
preniká?

Ešteže tak
bola podelená

voda
a priepasť.

Z vĺn ťahá slamku,
kto nedal tvár.

*

Pár článkov
vynahradí dosť.

Leto žne vietor,
ten, kto len práši, kosť.

Mávame
(medzi)časom

na voľnosť,
líca s hlasom.

Len keď si nesadneme,
padne aj miesto z klasov.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.