V prístave dojmov,
vedľa v zreničkách
*
Cez rok
rozpúšťa valčík
naša krása.
Keď však nadíde voľno
moja duša, Tvoja duša
kriesime tango.
Splývajú žalmy:
Že Ťa ľúbim.
Že ma ľúbiš.
*
Ako sa len rýchlo stmieva…
Začiatkom júla
polia sú bližšie
vedľa v zreničkách
si mnou
zakrývaš deň
aj závisť.
Až všetci robia
na našom roztopení.
*
V prístave dojmov
zaujme veža krátko.
Potrebujeme chodníky
o dvoch brehoch.
Kreslá len tápu
na rytmus kúpeľov a vrán
Spokojnosť kráča
ako len Ty,
len podľa svojho dna.
*
Ako
môžno byť naplnení,
keď nás to všetko
preniká?
Ešteže tak
bola podelená
voda
a priepasť.
Z vĺn ťahá slamku,
kto nedal tvár.
*
Pár článkov
vynahradí dosť.
Leto žne vietor,
ten, kto len práši, kosť.
Mávame
(medzi)časom
na voľnosť,
líca s hlasom.
Len keď si nesadneme,
padne aj miesto z klasov.
*