Denník N

V roku 2016 bude Európska únia v kríze. Ako vždy.

Jean-Claude Juncker vyhlásil, že Európska únia je v „hlbokej kríze“. V roku 2005. Odkedy sa pamätám, povedzme, že od nášho vstupu, je Európska únia prakticky neustále v nejakej kríze a pravidelne jej predpovedajú kolaps.

Kríza, o ktorej hovoril Juncker, nastala po tom ako Holanďania a Francúzi odmietli v referendách novú európsku ústavu. Mnohí to vtedy považovali za “krízu identity” a označovali ju za najväčšiu krízu v dovtedajšej histórii EÚ. To ešte nevedeli, že o chvíľu príde finančná kríza, neskôr ekonomická a potom dlhová kríza. Pomedzi to sa objaví nejaká tá energetická kríza a fajnšmekri čas od času radi hovoria o kríze morálky, prípadne o kríze civilizácie.

Nedávno sa rozpútala ukrajinská kríza, z ktorej sme mali fakt veľké obavy, dokým neprišla grécka kríza. Takmer nič sa nevyriešilo ani na Ukrajine a ani v Grécku, ale už sa o nich nerozprávame, lebo teraz je tu utečenecká kríza. Kopírujúc záujem čitateľa, pozornosť médií je selektívna a vratká. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by utečenci prestali byť top témou ešte predtým, ako sem prestanú chodiť. Problémy miznú ťažko, no hystéria, zdá sa, celkom ľahko.

Zvykol som si, že slovo prosperita sa používa spravidla len v minulom čase, že prítomnosť patrí výrazu kríza. Takto sa označujú naozaj vážne udalosti, ako Ukrajina alebo utečenci, ale aj normálne politické procesy alebo vcelku bežné trendy ako napríklad demografická kríza. Ak budeme dlhšie žiť, budeme musieť dlhšie robiť a ak budeme menej rodiť, tak nás bude o niečo menej. Síce netuším, prečo by som z toho mal panikáriť, ale tiež je to vraj vážna kríza.

Boli sme v kríze už pred krízou a budeme v nej aj po nej. Nevadí, zvykol som si a beriem to športovo. Horšie je, že všetky tieto krízy sprevádzajú katastrofické reči o úpadku Európy, o jej rozpade a kolapse, alebo, ako naposledy, rovno o zániku našej kultúry a hodnôt. Skazená a dekadentná európa nie je len dielo súčasnej ruskej propagandy, ale o podobných rečiach, ozývajúchich sa aj zvnútra Európy, písal napríklad Timothy Garton Ash. Už pred desiatimi rokmi.

Omámení apokalyptickými projekciami ľahko strácame triezvosť a cit pre proporcie. Utečenci sú vážny problém, ale problém rovnajúci sa 0,2 – 0,3% európskej populácie (za rok 2015). Putin je veľmi nebezpečný muž, ale v rukách má titernú, prudko klesajúcu ekonomiku o veľkosti 6% z ekonomík krajín NATO a na hlave vrásky pri pohľade na vývoj ceny ropy. Nezľahčujem hrozby, ktorým čelíme, iba apelujem na striedmosť pri predpovedaní ich dôsledkov.

Ľahko nám tiež uniknú také banality, ako že EÚ v roku 2015 rástla najrýchlejšie za posledných päť rokov a to aj napriek Grécku, sankciám voči Rusku, utečencom a Volkswagenu. Lenže chápete, kto by si už len toto všímal uprostred všetkých tých kríz. Niekedy by azda nezaškodilo mať kúsok z toho amerického sebavedomia a povedať si, že problémy boli a budú, ale sme dosť silní na to, aby sme ich nejako zvládli.

Európska únia nie je dvoj-týždňový politický startup partie junákov, ktorí mali strašnú chuť niečo vymyslieť, ale najväčší mierový projekt v dejinách Európy. Bolo by fajn, keby sme ho prestali pochovávať pri každej príležitosti. Ak je tu niekto, kto nám skutočne garantuje akú-takú stabilitu a istoty, tak to nie sú tí, ktorí nám ich sľubujú, ale je to práve tá, vo večných krízach sa tackajúca, Európska únia.

Aj napriek krízam prichádzajúcim zvonka, v stredoeurópskom priestore tou najväčšou hrozbou pre nás zostávame aj naďalej my sami a ten náš geniálny talent v pravidelných intervaloch si voliť do svojho čela to najhoršie, čo sa v krajine urodí. Stačí sa pozrieť na juh alebo na sever od našich hraníc.

Klasické koncoročné prognózovačky vôbec nemusím, ale na jednu si trúfnem: V nasledujúcom roku budete o Európskej únii opäť počúvať výhradne v tom pochmúrnom tragickom tóne, pozitívnych prívlastkov sa nedopátrate. Znova sa bude zmietať v rôznych krízach, bude minimálne na križovatke, ale pre mnohých rovno pred kolapsom. Ale nakoniec rok 2016 bude ďalším rokom, v poradí už 67-my, v ktorom sa európske spoločenstvo zase raz nerozpadne.

Do nového roka vám prajem, aby som sa nemýlil.

Teraz najčítanejšie

Jakub Goda

Publicisticky, analyticky a aktivisticky sa venuje dezinformáciam. Infiltroval sa do Hlavných správ, pomohol k tomu, aby Billa a Tesco vyhodili Zem a vek z predajní. Vytvára reklamné vizuály, animácie a vizuálne efekty. Študoval na Fakulte managementu UK a neskôr Philosophy, Politics and Economics na University of York v UK. Pracuje pre ministerstvo zdravotníctva, kde má na starosti boj s dezinformáciami. Novinárske ceny Nadácie otvorenej spoločnosti:
  • Najlepší príspevok uverejnený na blogu (2016) za sériu blogov