Denník N

V spise Antifierlinger sa zrkadlí príbeh o zrade a oportunizme

Dobové svedectvo o tom, ako sa v našom priestore oportunizmus často stáva súčasťou kariérneho úspechu, ale tiež o tom, že integrálna osobnosť môže aj v najhorších časoch vyjadrovať konzistentné názory.

Dnes v už legendárnom filme Dědictví aneb Kurvahošigutntág odznelo mnoho výstižných bonmotov, ironizujúcich ranú transformáciu vtedajšieho postsocialistického Česko-Slovenska. Terčom sa stalo aj tzv. prevracanie kabátov, tak typické pre obidva bratské národy.

Výstižná replika: „Mě jako komunistovi by nevadilo, žes nevstůpil, ale žes vystůpil“, by sa ešte aj dnes, po štvrťstoročí, dala s cynickým úsmevom vmiesť do tváre nejednému prospechárovi, prevracačovi, oportunistovi, či inak birmovanému komunistovi.

A to pritom nemusí ísť len o kritické poukazovanie na hriechy z minulosti, pretože aj v súčasnosti sa rodia nové komické postavy, často hlásajúce až pomýlené názory. Ich obrat je v mnohom podobný k tým najbizarnejším politickým avantúram, pravo-ľavým, hnedo-červeným kotrmelcom ich predchodcov z dôb nedávno minulých.

Iste, každý človek má právo na zmenu názoru. Aj robotník reklamno-korporátneho kapitalizmu môže časom precitnúť. Pokojne sa z neho môže stať guru antiglobalizmu, presne tak, ako sa z bývalého disidenta komunistického režimu stane vášnivý obhajca postsovietskeho neocárizmu.

Slobodná a otvorená spoločnosť takéto obraty pripúšťa, zároveň však očakáva, že obrátený verejnosti ozrejmí, čo ho k zmene názoru viedlo. Sebareflexia je jeden z najťažších osobnostných procesov a v mnohých takýchto prípadoch k nej nikdy nepríde. Preto je legitímne a často aj potrebné, aby na tieto rozpory poukázal niekto iný, aby takpovediac nastavil zrkadlo.

V mnohých prípadoch si to vyžaduje nielen erudíciu, ale aj odvahu. Nedávno sa mi dostali rúk politické pamäti Ivana Dérera – významného sociálnodemokratického politika z obdobia prvej Československej republiky, nesúce názov Antifierlinger II. Vydalo ich občianske združenie Communio Minerva, ktorého jedným z cieľov je aj predstavovať širšej verejnosti autorov z minulosti slovenského politického, filozofického a kultúrneho života, ktorí neprávom upadli do zabudnutia.

Patrí k nim aj Ivan Dérer a jeho spis Antifierlinger, v ktorom sa zrkadlí príbeh o zrade a oportunizme. Je v podstate venovaný konkrétnemu politickému dezertérovi a oportunistovi, no zároveň poskytuje široko panoramatický obraz o prvej polovici 20. storočia, s dôrazom na politické dejiny Československa.

Hlavnou negatívnou postavou je Zdeněk Fierlinger (1891-1976), pôvodne sociálnodemokratický československý politik, no neskôr nomenklatúrny komunista, ktorý do politiky vstúpil už v čase Masarykovho odboja počas prvej svetovej vojny.

V tom čase bol legionárom a po vzniku ČSR zastával významné diplomatické funkcie. Od roku 1937 pôsobil ako diplomat v ZSSR, po hanebnom pakte Molotov-Ribbentrop sa stal významným členom zahraničného odboja vedeného prezidentom Benešom.

Po skončení vojny bol prvým predsedom vlády obnoveného Československa, v rokoch 1946-1947 predsedal Československej sociálnej demokracii, no zároveň čoraz viac koketoval s myšlienkou zlúčenia jeho materskej strany s KSČ. Po februárovom puči 1948 sa mu jeho zámer podarilo naplniť, a tak sa stal hrobárom ČSSD.

Dostal sa do predsedníctva KSČ a zastával v nej významné funkcie až do roku 1966. Svoju komunistickú kariéru si upevňoval aj kreovaním komunistickej dogmatiky, ktorej súčasťou bolo aj podkopávanie politických zásluh T.G. Masaryka, E. Beneša a M.R. Štefánika.

Zdeněk Fierlinger

V roku 1951 vyšla jeho práca Zrada československé buržoasie a jejích spojenců, v ktorej artikuloval tvrdé tvrdenia na svojich bývalých politických súpútnikov. Masaryka a Beneša obviňoval z naivizmu, ideologickej zaslepenosti, ponižovania sa voči západným demokraciám, pričom podľa neho Masaryk, Štefánik a Beneš ignorovali skutočnosť, že národy habsburskej ríše oslobodil najmä revolučný duch boľševizmu.

Bolo preto podľa neho prejavom krajnej nevďačnosti, keď čelní predstavitelia oslobodených národov orientovali svoju politiku na západné štáty a nie na Rusko. Táto jeho radikálna kritika spôsobila v začiatkoch budovania stalinského systému v ČSR paradigmatickú zmenu interpretácie medzivojnového Československa, pričom zarážajúce bolo najmä to, že sám Fierlinger bol pôvodne oddaný masarykovec, blízky spolupracovník E. Beneša a ešte v roku 1947, v I. zväzku svojej knihy V službách ČSR, považoval T. G. Masaryka za zakladateľa Československej republiky, za osloboditeľa národa a priznával sa k masarykovským štátnym, národným a politickým koncepciám.

Zrazu však došlo v prípade jeho osoby k radikálnemu obratu, ktorého dôvody však Fierlinger nikdy verejne nevysvetlil. Do povojnových dejín ČSR vstúpil ako kritik „falošnej oslobodeneckej legendy“, uvedomujúc si, že rodiace sa totalitné štruktúry umlčia jeho oponentov.

Ivan Dérer

Napriek tomu sa objavovali kritické hlasy. Jedným z najhlasnejších kritikov bol práve Ivan Dérer (1884 – 1973) – väzeň dvoch totalít, ktorý napísal, aj keď len pro domo (z dôvodu cenzúry) precíznu kritiku Fierlingerovho pamfletu.

Venoval sa v ňom trom obdobiam československých dejín (obdobie rokov 1945-1948 so zameraním na februárový komunistický puč, obdobie rokov 1914-1938 a udalosti jesene 1938), ktoré boli podľa jeho názoru najväčšmi prekrútené komunistickou ideológiou. Spis sa súborne nazýval Antifierlinger, pričom v jeho druhej časti adresát (Zdeněk Fierlinger) dostáva za svoju politickú dezerciu skutočne horké kvapky, pretože v nielen jednej pasáži Dérer tvrdo odhaľuje skutočné Fierlingerove dôvody:

„Keď úrady a hodnosti rozdávali Masaryk a Beneš, vtedy bol tuhým masarykovcom a benešovcom. Keď na štátne veci a na udeľovanie hodností mali vplyv pravicoví sociálni demokrati, vtedy bol členom tejto strany a prívržencom jej vodcov. Keď ale ako dobrý diplomat cítil, že o kariérach nebudú už rozhodovať títo jeho priatelia, ale leninskí a stalinskí komunisti, vtedy objavil najprv len svoju tajnú ľavičiarsku a boľševickú dušu“.

Dérer prejavuje v texte veľkú erudíciu a orientáciu v dejinných udalostiach tej doby, čo je pochopiteľné aj z dôvodu jeho osobnej zainteresovanosti. Neoponuje však len faktami, na mnohých miestach je jeho spis výrazom kritického myslenia, pričom svojho oponenta deklasuje aj mnohými upozorneniami na logické chyby v jeho uvažovaní.

Fierlingerov spis mal skutočne mnoho argumentačných dier, pričom z hľadiska dejín bola tou najväčšou deklarovaná predstava, že Československá republika môže ďakovať za svoj vznik jedine a výlučne géniu Lenina a Stalina a boľševickej októbrovej revolúcii. V kontexte so záverom 1. svetovej vojny, poznajúc výsledky tzv. brest-litovského separátneho mieru, boli tieto názory skutočne argumentačným faux pas, sileným postojom, z ktorého vyvierali nečestné zámery.

Dérer na jednom mieste briskne oponuje: „boľševická revolúcia bola svojím volaním po „mieri za každú cenu“ hluchá pre riešenie československej otázky. Ale Leninova boľševická agitácia sa čo najostrejšie postavila proti týmto snahám. V mestách, na dedinách, na frontoch, v zákopoch, slovom všade hlásali boľševici za každú cenu potrebu okamžitého mieru s nemeckými a rakúskymi imperialistami a požadovali premenu tzv. imperialistickej vojny na vojnu občiansku“.

Dérerov spis je výborným dobovým svedectvom o tom, ako sa v našom priestore oportunizmus často stáva súčasťou kariérneho úspechu, ale tiež o tom, že integrálna osobnosť môže aj v najhorších časoch vyjadrovať konzistentné názory. Zároveň môže čitateľa v mnoho poučiť, keďže autor ponúka ucelený obraz nielen o prvej svetovej vojne, ale aj o vzniku ČSR.

Knižku v pdf formáte si môžete voľne stiahnuť tu.

Ilustračný obrázok: Karikatúra s názvom Opportunism, autor Medi Belortaja

 

Teraz najčítanejšie